Podľa premiéra sa do volieb snažila zasiahnuť cudzia mocnosť
Ministerstvo zahraničných vecí Veľkej Británie ešte v roku 2020 podpísalo dohodu s agentúrou Zink za 10 miliónov libier, ktorá mala vyhľadávať influencerov a aktivistov s cieľom ovplyvňovať dianie v strednej a východnej Európe. Na tlačovej konferencii na to upozornil predseda vlády Robert Fico s tým, že ovplyvňovanie sa malo týkať aj parlamentných volieb v roku 2023 na Slovensku. Konkrétne malo podľa neho ovplyvňovanie pôsobiť v prospech Progresívneho Slovenska. Informácie by mali pochádzať od investigatívnej skupiny Declassified.
„Náš spojenec v Severoatlantickej aliancii financoval cez agentúru na Slovensku skupinu novinárov a politických aktivistov, ktorých úlohou bolo v parlamentných voľbách v roku 2023 poškodiť opozičný Smer-SD a pomôcť Progresívnemu Slovensku,“ vyhlásil Fico s tým, že išlo o cielené a úmyselné konanie cudzej veľmoci, ktorá je však naším spojencom. Hovorca britského rezortu zahraničia pritom v reakcii podľa Fica nič nepoprel. „Povedal, že oni budú bojovať za demokraciu, ľudské práva a právny štát. Nepovedal, že neexistuje nejaká agentúra Zink. Nepovedal, že neexistuje dohoda,“ zdôraznil Fico.
Predseda vlády tiež uviedol, že aktivisti, ktorí s agentúrou dohody podpísali, sa zaviazali k mlčanlivosti. „Aby toho nebolo málo, tak to, čo napísali na Slovensku proti Smeru, si museli nechať odobrovať na ministerstve zahraničných vecí Veľkej Británie,“ vyhlásil Fico. Zmluva medzi britským ministerstvom a agentúrou Zink pritom podľa premiéra platí až do konca roku 2025. „Čiže sa niekto ešte stále platí, aby písal v prospech Progresívneho Slovenska a písal v neprospech už teraz tejto vlády,“ skonštatoval Fico.
Predseda vlády sa tiež pýta, čo robili veľvyslanci Veľkej Británie, Holandska, Luxemburska a Francúzska na Ústavnom súde SR. „Boli zverejnené krátke informácie od januára tohto roku, že v januári, februári, v apríli títo veľvyslanci postupne navštívili ústavný súd,“ povedal Fico s tým, že oficiálne diskutovali o kompetenciách a postavení Ústavného súdu SR. Premiér to však spochybnil s tým, že skutočnou témou rokovaní bol zákon o mimovládnych organizáciách. „Vieme, že tlačili na ústavný súd, že by mali tento zákon v každom prípade označiť za protiústavný,“ uviedol Fico s tým, že veľvyslanci sa pýtali tiež na plánované zmeny ústavy. „Čo má čo veľvyslanec inej krajiny robiť na ústavnom súde?“ pýta sa Fico.
Slovensko sa podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára chce na celú záležitosť pýtať britského veľvyslanca Nigela Bakera, ktorého si predvolajú na ministerstvo zahraničných vecí. „Budeme žiadať vysvetlenie všetkých detailov, ktoré sa týkajú tohto prípadu,“ vyhlásil Blanár. Ak Slovensko nedostane relevantné vysvetlenie, pristúpi podľa ministra k ďalším krokom. „My nemáme záujem nijakým spôsobom eskalovať naše vzťahy, chceme mať dobré vzťahy so Spojeným kráľovstvom, ale musíme ich mať aj jasne vyčistené,“ skonštatoval Blanár.
Podľa podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara sa touto témou budú zaoberať viaceré parlamentné výbory, prípadne bude zvolaná aj mimoriadna chôdza parlamentu. „Ja očakávam, že na základe dnešného tlačového brífingu, v zmysle zásady oficiality, tak, ako sme vždy očakávali od orgánov činných v trestnom konaní, sa začnú zaoberať aj týmito informáciami. Finančné toky da dajú dnes dohľadať,“ dodal Gašpar.
(SITA,sa)
Odporúčané články
Ak príde návrh na zmenu volieb zo zahraničia, predseda vlády Robert Fico ho podporí. Uviedol to po dnešnom výjazdovom rokovaní vlády v Smoleniciach. Ako vysvetlil, vláda takýto návrh síce nepripravuje, ale to podľa neho neznamená, že o takom návrhu nediskutujú poslanci vládnej koalície.
Slovensko je pripravené na evakuáciu občanov z oblastí konfliktu na Blízkom východe, aktuálne však k tomu nemôže pristúpiť pre bezletové zóny. Uviedol to premiér Robert Fico dnes na tlačovej konferencii v reakcii na situáciu na Blízkom východe po útokoch USA a Izraela na Irán a následných odvetných útokoch Teheránu.
Opozičná strana Sloboda a Solidarita predstavila návrh ekonomických opatrení, ktorými chce podporiť hospodársky rast na Slovensku. Plán počíta napríklad so zrušením transakčnej dane, návratom k systému rovnej dane na úrovni 19 percent a zavedením nulovej dane zo zisku, ktorý firmy reinvestujú späť do podnikania.