ŠIMEČKU ODVOLALI z postu podpredsedu parlamentu
Poslanci NR SR odvolali podpredsedu parlamentu Michala Šimečku z jeho funkcie. Na tajnom hlasovaní bolo prítomných 77 poslancov, pričom jeden z odovzdaných lístkov bol neplatný. Za odvolanie Šimečku tak hlasovalo 76 poslancov. Poslanci opozície sa na hlasovaní nezúčastnili.
Návrh na Šimečkovo odvolanie predložili poslanci vládnej koalície, pričom podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze poskytli členovia strán Smer SD a SNS. Schôdzu iniciovali podpredseda parlamentu Tibor Gašpar a poslanec Rudolf Huliak.
Koalícia svoje rozhodnutie vysvetlila tvrdením, že Šimečkovi blízki prijímali dotácie od štátu, na ktoré mal Šimečka vplyv. Taktiež ho obvinila z využívania verejných protestov na ochranu tohto systému dotácií.
Predseda vlády Robert Fico poďakoval koaličným poslancom za to, že dnes hlasovali za odvolanie Michala Šimečku z postu podpredsedu NR SR. „Je to aj jasný odkaz, že nebudeme rešpektovať falošných politikov, falošných ľudí, ktorí majú plno rečí o demokracii a právnom štáte, ale pritom doma vo vlastnej kuchyni sa správajú nedemokraticky a proti právnemu štátu aj idú,“ uviedol Fico na tlačovej besede.
„Budeme žiadať NKÚ, aby prišiel na rezort ministerstva spravodlivosti, ale aj na ministerstvo kultúry, aby sa pozrel na to, či nešlo o podvod zo strany rodiny pána Šimečku a o obohacovanie sa týchto ľudí. Pretože to, čo predviedli s projektmi, kde si potom sami sebe naúčtovali rôzne odmeny, je typický príklad príživníctva,“ dodal Fico.
(sita, ma, sa)
Odporúčané články
Európska únia (EÚ) mimoriadne rokovala o situácii na Blízkom východe, Slovensko zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR Marek Eštok. Ako informovali z komunikačného odboru slovenského rezortu diplomacie, vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová zvolala mimoriadnu videokonferenciu ministrov zahraničných vecí štátov EÚ v reakcii na aktuálnu eskaláciu na Blízkom východe.
Prezident SR Peter Pellegrini navrhuje legislatívne zaviesť nový bezpečnostný mechanizmus – takzvaný stav ohrozenia. Ten by umožnil vláde využiť kapacity Ozbrojených síl Slovenskej republiky aj v období mieru, ak by krajina čelila vážnej bezpečnostnej hrozbe. Podľa prezidenta by si takýto krok vyžadoval zmenu schválenej ústavy Slovenskej republiky, a teda aj širšiu politickú dohodu naprieč politickým spektrom.
Rozdiel volebných preferencií medzi Progresívnym Slovenskom (PS) a stranou Smer je v najnovšom prieskume minimálny. Ak by sa voľby do parlamentu konali v druhej polovici februára, prvá priečka aj naďalej patrí hnutiu PS, ktoré by volilo 18,8 percenta voličov.
