Slováci hodnotia vládu ako stabilnú, myslí si to viac ako tretina populácie
Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý pre Denník N zrealizovala agentúra IPSOS v dňoch 15. až 19. augusta na reprezentatívnej vzorke 1 072 respondentov.
V prieskume 8,2 percenta respondentov uviedlo, že rozhodne súhlasia s tvrdením, že súčasná koalícia tvorená stranami Smer-SD, Hlas-SD, Slovenskou národnou stranou (SNS) a ďalšími menšími politickými subjektmi je stabilná. Ďalších 27,9 percenta odpovedalo, že skôr súhlasia. Celkovo teda súhlasilo s týmto tvrdením 36,1 percenta opýtaných. Rozhodne s ním ale nesúhlasilo 23,2 percenta účastníkov prieskumu a skôr nesúhlasilo 27,5 percenta, čo je spolu 50,7 percenta. Odpovedať na otázku nevedelo uviesť 13,2 percenta respondentov. S tvrdením, že koalícia je stabilná najčastejšie súhlasia voliči strany Smer, celkovo ide o temer 89 percent z nich (zahŕňa odpovede rozhodne súhlasím a skôr súhlasím). Koalícia je stabilná aj podľa voličov Hlasu, s tvrdením o jej stabilite súhlasia tri štvrtiny jeho voličov. S tvrdením sa stotožnila aj viac ako polovica mimoparlamentného hnutia Republika. Najväčšmi o stabilite koalície pochybuje elektorát opozičných subjektov Progresívne Slovensko a Sloboda a Solidarita, a tiež mimoparlamentných Demokratov. S tvrdením o jej stabilite súhlasí približne desatina ich voličov, vo všetkých troch prípadoch viac ako 85 percent rozhodne alebo skôr nesúhlasí, u Demokratov je to vyše 89 percent. Medzi nevoličmi považuje vládnu koalíciu za stabilnú necelá polovica z nich (48,4 percenta), štvrtina z nich odpovedala, že nevie. Medzi nerozhodnutými voličmi takmer tretina (32,2 percenta) zvolila odpoveď neviem, štvrtina si myslí, že vládna koalícia je stabilná a viac než 40 percent odpovedalo, že skôr alebo rozhodne nesúhlasí s tým, že súčasná koalícia je stabilná.
Napriek názorom na stabilitu koalície 62 percent respondentov vyjadrilo názor, že najbližšie parlamentné voľby budú v riadnom termíne na jeseň 2027. To, že voľby budú určite v riadnom termíne si myslí 32,9 percenta respondentov, ďalších 29,1 percenta je toho názoru, že skôr budú v riadnom termíne. Šestnásť percent je toho názoru, že skôr budú predčasné voľby, o tom, že Slovensko sa určite dočká predčasných volieb ešte pred septembrom 2027 je presvedčených 3,6 percenta opýtaných. Na otázku nevedelo odpovedať 18,5 percenta účastníkov prieskumu. Tomu, že voľby budú určite alebo skôr v riadnom termíne najväčšmi veria voliči koaličného Hlasu, celkovo ide o takmer 85 percent z nich. Nasledujú voliči mimoparlamentného hnutia Republika, kde tieto odpovede uvádzalo celkovo 82,6 percenta, rovnako verí vo voľby v riadnom termíne 82 percent voličov Smeru. V predčasné voľby najväčšmi veria voliči hnutia Slovensko, ide celkovo o takmer 42 percent z nich. Predčasné voľby tiež očakáva približne tretina voličov Progresívneho Slovenska a 25,7 percenta voličov strany SaS. To, že skôr budú predčasné voľby si myslí aj 21,9 percenta voličov Demokratov.
Respondentov sa v prieskume pýtali aj na to, do akej miery súhlasia s tvrdením, že súčasná koalícia zvládne dobre pripraviť konsolidáciu verejných financií. S tým, že koalícia zvládne dobre pripraviť konsolidáciu rozhodne súhlasilo 9,5 percenta opýtaných, ďalších 23,5 percenta skôr súhlasilo. S tvrdením rozhodne nesúhlasilo 32,3 percenta respondentov, odpoveď skôr nesúhlasím uviedlo 19,1 percenta z nich. Na otázku nevedelo odpovedať 15,7 percenta účastníkov prieskumu.
V skoršie voľby verí len pätina ľudí, väčšina voličov koalície aj Republiky vidí vládu ako stabilnú (prieskum Ipsosu) — Denník N.
(SITA,kl)
Odporúčané články
Americký prezident Donald Trump v sobotu vyhlásil, že americké sily zajali venezuelského vodcu Nicolása Madura po „rozsiahlom útoku“ na túto juhoamerickú krajinu.
Ústavný súd SR odmietol na neverejnom zasadnutí sťažnosť ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo septembra 2025, podľa ktorého sa má ospravedlniť policajtom z tímu „čurillovcov” a zaplatiť im odškodné. ÚS SR o tom informoval na svojej internetovej stránke s tým, že o tom rozhodol senát zložený z predsedu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara.
Vo veci sa začalo trestné stíhanie. Na sociálnej sieti o tom informoval generálny prokurátor Maroš Žilinka.