Vojna na Ukrajine podľa premiéra nie je našou vojnou
Ak vystrelíte do minulosti z pištole, tak budúcnosť na vás vystrelí z dela. Povedal to predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) v relácii STVR O 5 minút 12, ktorá bola venovaná 81. výročiu Karpatsko-duklianskej operácie. Premiér zdôraznil dôležitosť histórie.
V súvislosti s pamiatkou na obete sa vyjadril, že je verejnosť svedkom toho, ako sa zakazuje oslavovať koniec druhej svetovej vojny a niektoré mestá uvažujú o rušení pamätníkov a avizujú strhávanie symbolov, ktoré boli v daných rokoch typické pre Červenú armádu. „Musíme hovoriť o tom, čo sa to preboha dnes deje,“ vyhlásil Fico, podľa ktorého je najhoršie zo všetkého to, že niekto dnes s ľahkosťou hovorí o vojne. „Samity EÚ sa bavia o tom, ako poraziť Ruskú federáciu. Neviem, či si neuvedomujeme, o čom je vojna. Možno má niekto prísť a povedať verejnosti, čo to bolo za strašné utrpenie,“ povedal premiér a pripomenul desiatky tisíc životov, ktoré padli, aby sa pomohlo Slovenskému národnému povstaniu.
„Pozerajme sa na to, čo sa udialo, a že sa to už viac nesmie opakovať. Ale my tu pokojne rozprávame o tom, že treba zbrojiť a bojovať,“ dodal Fico s tým, že pokiaľ bude premiérom, nikdy nedovolí, aby Slovensko bolo zatiahnuté do akéhokoľvek vojnového dobrodružstva. Pre Slovensko totiž podľa neho nejestvujú žiadne morálne, historické ani právne dôvody. Ak ide o vojnu na Ukrajine, tak to podľa slov premiéra nie je Slovenský konflikt. Je to regionálny konflikt, ktorý ma svoje historické korene. „To nevzniklo len tak pred tromi rokmi. Prečo by sa Slovensko malo teraz baviť o vojne? To nie je naša vojna,“ vyhlásil premiér s tým, že ak chcú ľudia premiéra vojny, musia si zvoliť iného.
(SITA,kv)
Odporúčané články
Ak príde návrh na zmenu volieb zo zahraničia, predseda vlády Robert Fico ho podporí. Uviedol to po dnešnom výjazdovom rokovaní vlády v Smoleniciach. Ako vysvetlil, vláda takýto návrh síce nepripravuje, ale to podľa neho neznamená, že o takom návrhu nediskutujú poslanci vládnej koalície.
Prezident SR Peter Pellegrini navrhuje legislatívne zaviesť nový bezpečnostný mechanizmus – takzvaný stav ohrozenia. Ten by umožnil vláde využiť kapacity Ozbrojených síl Slovenskej republiky aj v období mieru, ak by krajina čelila vážnej bezpečnostnej hrozbe. Podľa prezidenta by si takýto krok vyžadoval zmenu schválenej ústavy Slovenskej republiky, a teda aj širšiu politickú dohodu naprieč politickým spektrom.
O pomoc s návratom na Slovensko požiadalo prostredníctvom dobrovoľnej registrácie už viac ako 5 000 Sloveniek a Slovákov, ktorí sa nachádzajú na Blízkom východe alebo v okolitých krajinách zasiahnutých aktuálnou vojenskou eskaláciou.
