Počet poberateľov sociálnych dávok na Slovensku v júni klesol, dôvodom sú odídenci z Ukrajiny
Počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi na Slovensku v júni tohto roka výrazne klesol. Sociálne dávky v šiestom mesiaci tohto roka dostalo 59,5 tisíca osôb. Oproti koncu mája išlo o pokles o 21,9 tisíca ľudí. Dôvodom je výrazné zníženie počtu cudzincov, ktorým štát vypláca dávky v hmotnej núdzi a príspevky k nim. Kým v máji išlo o 22,1 tisíca cudzincov, v júni tento počet klesol na 261. Vyplýva to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Na dávky v hmotnej núdzi bolo v júni tohto roka po zohľadnení ostatných členov rodiny celkovo odkázaných 130,7 tisíca osôb, čo je 2,4 percenta z celkového počtu obyvateľov na Slovensku. Oproti máju ide o pokles o 43,5 tisíca ľudí, resp. o 0,8 percentuálneho bodu.
Najväčší podiel ľudí poberajúcich dávky v hmotnej núdzi na celkovom počte obyvateľov daného regiónu bol na konci minulého mesiaca v okresoch Revúca, Rimavská Sobota a Gelnica. Okres Revúca vykázal 5,1 tisíca ľudí odkázaných na sociálne dávky. Išlo o 13,46 percenta z celkového počtu obyvateľov tohto okresu. V okrese Rimavská Sobota bolo 8,9 tisíca poberateľov sociálnych dávok, čo tvorí 11,11 percenta z počtu obyvateľov tohto okresu. V okrese Gelnica bolo v júni 9,76 percenta ľudí, ktorí žili zo sociálnych dávok, čo zodpovedá 3,1 tisíca sociálne odkázaným osobám.
Zdroj: (SITA, qq;su)
Odporúčané články
V košickej mestskej hromadnej doprave dôjde od nedele 8. marca k dočasným zmenám. Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) upozorňuje cestujúcich, že úpravy trás sa dotknú viacerých autobusových liniek pre pokračujúce práce na Rastislavovej ulici.
Úvodnou diskusiou na tému obnovy legendárneho košického Kina Družba a jeho plánovanej premeny na moderné kultúrne centrum, sa včera v priestoroch obchodného centra Aupark začalo interaktívne podujatie „Mesto v meste“.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
