Barča prespí viac ako polovicu života

Basketbalistka Good Angels Košice – Barbora Bálintová

• Narodila sa 15. decembra 1994 v Košiciach, kde pôsobila odmalička až doteraz.
• Ako 20-ročná štartovala v tomto roku na svojich prvých seniorských majstrovstvách Európy, na ktorých obsadilo Slovensko 9. miesto a Bálintová patrila medzi opory tímu.
• S tímom Good Angels hráva už štvrtú sezónu v prestížnej Eurolige, v roku 2013 sa Košičanky aj s Barborou prebojovali do Final Four.
• Štyri razy štartovala na európskom šampionáte hráčok do 20 rokov, najlepším umiestnením bola 7. priečka.

Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovkyňa?

Študujem ekonomiku – odbor fi nancie, bankovníctvo, investície. Na vysokej škole som v treťom ročníku. Mám celkom blízko k číslam a spomedzi všetkých škôl ma táto lákala najviac. Ak by som nehrala basketbal, tak pracujem aspoň na papieri s veľkými kopami peňazí. A možno sa k tomu raz dostanem.

Kto bol vaším športovým vzorom?

Je to košická basketbalistka Ivana Jalčová. Pred rokmi som ju týždeň čo týždeň vídala naživo z hľadiska, jej hra u mňa zarezonovala. S Ivanou sa poznáme, sme kamarátky, hoci sme sa spolu v Košiciach ani v reprezentácii v jednom tíme nestretli. A možno si raz so svojím vzorom aj zahrám.

Na čo najviac utrácate?

Snažím sa nemíňať peniažky. Šetrím, som typ, čo skôr, obrazne povedané, pchá peniaze do ponožky. Myslím aj na svoju budúcnosť, aby som mala nejaký kapitál. A ak už siahnem do peňaženky, tak kvôli značkovému športovému oblečeniu. To si neviem odpustiť.

Pamätáte si na vašu prvú lásku?

Prvú si pamätám, nie je to tak dávno, no žijem pre svoju aktuálnu lásku. Nie je dôležité, čo bolo, ale čo je teraz.

Vaše najobľúbenejšie jedlo a nápoj?

Najradšej mám pizzu, hoci ju nejedávam denne. Za to denne si vychutnám dobrú kávu.

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?

Najväčším zážitkom bola Čína, ale súčasne by som sa tam už nevrátila. Čínu chce zažiť asi každý, ja som mala tú možnosť vďaka basketbalu. Ale ten život tam je úplne iný. Veľa ľudí na malom priestore a všetko také nalinajkované. To nie je pre mňa. Je fajn to vidieť, ale raz stačilo. Nezabudnem na to, ako sme boli na jednej škole. Skupiny študentov tam behali v šíkoch a spievali. Ako cvičenie na vojne.

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?

Odkedy hrám basketbal, som Barča. Tak ma volal už prvý tréner. Asi to tak už ostane. Hoci s týmto menom nie som stotožnená, ale nezmením to.

Ako si najlepšie oddýchnete?

Spánkom a ešte raz spánkom, potvrdí to každý, čo ma pozná. Ak môžem, spím doobeda, poobede a aj v noci, stále. Keď sme na cestách či v autobuse alebo v lietadle, tak spím. Prespím viac ako polovicu života.

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?

Nespravodlivosť. Ak sa týka mňa alebo mojich blízkych, tak to jednoducho neznesiem. A s ľuďmi sa viem pohádať.

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopná?

Okrem spánku som dobrá aj v kuchyni, viem navariť, napiecť. Pri mne od hladu neumriete. Nenapadá mi, v čom by som bola vyslovene neschopná. Všetko zvládnem.

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?

Asi by som mala byť menej tvrdohlavá. Ak si raz postavím hlavu, je to so mnou ťažké. Pohádam sa s druhou stranou a často si až potom uvedomím, že som nemala pravdu.

Kto je váš najobľúbenejší umelec?

Španielsky spevák Enrique Iglesias. Bola som na jeho úžasnom koncerte v Steel aréne. Verím, že ho ešte zažijem. Najlepšie by bolo, keby sa ešte raz vrátil do Košíc, hádam by sme v ten deň nemali zápas.

Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?

Final Four Euroligy v Jekaterinburgu je mojím top. Skončili sme tam s Good Angels na štvrtom mieste. A v myšlienkach sa budem vracať k majstrovstvám Európy v Maďarsku. Hrali sme dobre, no nepostúpili do prvej osmičky, nemohli tak bojovať o olympiádu. Prehrať tri zápasy o jeden kôš, to musí mrzieť.

Foto 1: Veronika Janušková

Foto2 a 3: archív BB