Rifle si necháva šiť na mieru

Basketbalisti KB Košice sa zajtra predstavia v Bratislave v súboji s Karlovkou. V zostave býkov už nebude Emir Zimič z Bosny a Hercegoviny, ktorý v klube, doslova pár hodín pred koncom minulého roka, skončil. My sme sa s najvyšším basketbalistom, aký kedy v Košiciach pôsobil, zhovárali krátko predtým, ako s ním Košice po príchode Američana Leeho rozviazali kontrakt.

V Bosne a Hercegovine vyrastajú dobrí basketbalisti. A občas aj parádne vysokí, s parametrami obrov. Pivot Emir Zimič bol až do konca decembra v slovenskej lige s 217,5 centimetrami najvyšším hráčom.

„Nezačínal som s basketbalom. Skúšal som to ako futbalista, lebo tento šport je u nás v Bosne tak isto veľmi populárny. Ale rýchlo som zistil, že som na futbalistu privysoký. Chodil som aj na karate, ale podkošový svet mi bol nakoniec asi súdený. Basketbal som začal hrať ako dvanásťročný. V sedemnástich som už mal svoju súčasnú výšku,“ povedal nám Emir, ktorý aktuálne váži 122 kilogramov, hoci mal aj 130 kíl.

Gény zdedené po prapraprastarom otcovi?

Niekde mu uvádzajú 217, inde 218 centimetrov. To preto, že v skutočnosti má 217,5. U Zimičovcov nie je v rodine nik taký dlháň ako Emir. Otec meria 193, jeho mama 177 centimetrov. Sestra tiež 177 centimetrov, doma tak vytŕča iba on. Prapraprastarý otec bol vraj extrémne vysoký, takže gény sa prebudili po niekoľkých generáciách.

„Veľkosť mojej topánky je 50. Na svoju výšku však  nemám veľkú nohu. Obuv ešte nejako zoženiem, hoci nie kdekoľvek. Ale väčší problém je s oblečením, teda najmä s nohavicami. Nájsť na mňa v obchode rifle, tak to je zázrak. A ak sa mi to aj podarilo, tak nie taký model, ako by som chcel. Tak som si našiel v Sarajeve pána, ktorý mi šije rifle na objednávku. Vlastne je môj záchranca. Kúpiť hotový oblek na chlapa môjho vzrastu sa vlastne ani nedá, aj ten si musím nechať šiť na mieru. Ale tak obleky často nenosím.“

Jeho domovom je Sarajevo v Bosne. Vraví, že po vojne sa toto mesto stalo opäť krásnym. „Vojnu som prežil v Sarajeve, ešte ako malý chlapec, žiačik na základnej škole. Zachránil som sa, lebo nie všetci mali to šťastie, trebárs ako náš bývalý sused,“ konštatoval pivot, ktorý sa vždy s radosťou vracia tam, kde vyrastal. A zakaždým sa teší na obľúbené jedlo – čevapi, pre Bosnu tak typická špecialita. Vraj nepozná rodáka, ktorý by čevapi nezbožňoval.

Zažil grécku krízu

Zimič je moslim. V jeho jedálničku by ste nenašli bravčové mäso. „Keď prídem do reštaurácie, tak sa vždy opýtam, či dané jedlo nie je z bravčového. Vy na Slovensku na túto otázku nie ste zvyknutí,“ porovnáva s ostatnými krajinami, lebo ako basketbalista už prešiel viacerými destináciami. Okrem Bosny hral aj v Kosove či v Grécku. „V Grécku som hral už v čase najväčšej krízy. Veľa ľudí tam bolo bez práce. Ale veľa Grékov chce zarábať slušne bez toho, aby robili ťažko. Radi kávičkujú, pri káve vedia stráviť veľa času. Ale aj na tú kávu treba zarobiť, veď čo sa pamätám, tak stála štyri –päť eur.“

Sedem rokov neochutnal alkohol

Vo voľnom čase rád oddychuje, trebárs pri televíznych kanáloch z Bosny. Alebo si zájde do fitka, aby sa udržiaval vo forme. A ako správny Balkánec si vie vychutnať dobrú kávu. „Alkohol nepijem. Nejakých sedem rokov som alkohol nevyskúšal. Viem, že ľudia na Slovensku majú radi pivo, ja som si u vás dal len nealkoholické.“

Bloky a smeče, to je jeho

O Košiciach tvrdil, že sú pekné, s pohľadným centrom a našiel tu aj milých ľudí. „Naozaj nemôžem povedať nič zlé, aj napriek tomu, že som v klube skončil predčasne,“ dodal dlháň, ktorý je roky postrachom pre zakončujúceho súpera, lebo vždy, keď sa priblíži ku košu, hrozí mu parádny blok. A v útoku zase využíva svoje parametre na efektné smeče. 

Foto: Veronika Janušková