Ukrajinský parlament čelí funkčnej kríze, prezident hrozí poslancom frontom
Ukrajinský parlament sa nachádza vo funkčnej kríze, ktorá sa prejavuje zníženou účasťou poslancov a neschopnosťou prijímať dôležité legislatívne rozhodnutia. Súčasný stav ohrozuje plynulosť čerpania zahraničnej finančnej pomoci aj proces integrácie krajiny do Európskej únie.
Zástupcovia ukrajinskej Najvyššej rady upozorňujú na dlhodobé vyčerpanie, keďže v parlamente pôsobia už takmer sedem rokov. Medzi hlavné dôvody nespokojnosti uvádzajú demotiváciu, pocit, že sú exekutívou využívaní len na formálne odhlasovanie vládnych nariadení, a neadekvátne finančné ohodnotenie. Podľa zverejnených údajov dosahuje poslanecký plat v prepočte približne 960 eur, pričom desiatky zákonodarcov už avizovali zámer vzdať sa svojho mandátu.
Kríza sa výrazne dotýka vládnej strany Sluha národa prezidenta Volodymyra Zelenského. Hoci strana po voľbách v roku 2019 disponovala historicky prvou jednofarebnou väčšinou v počte 254 kresiel, v súčasnosti jej frakcia klesla na nominálnych 228 členov. Zástupcovia strany priznali, že pri hlasovaniach môžu reálne počítať s podporou len približne 111 poslancov. Vláda je tak pri presadzovaní kľúčových reforiem nútená hľadať podporu v radoch opozície.
Podľa portálu Pravda, nedostatočná uznášaniaschopnosť parlamentu už priniesla konkrétne komplikácie. V marci tohto roka riskoval Kyjev pre neschopnosť parlamentu prijať potrebnú legislatívu stratu úverového programu od Medzinárodného menového fondu vo výške 8,1 miliardy dolárov. Neúčasť na rokovaniach poslanci často ospravedlňujú rôznymi dôvodmi, pričom vo februári bola ako jeden z dôvodov uvedená hromadná otrava jedlom v parlamentnej jedálni. Následné vyšetrovanie hygienikov však v zariadení žiadne pochybenia nezistilo. Dôvera obyvateľstva v parlament sa aktuálne pohybuje na úrovni 12 percent.
Situáciu v zákonodarnom zbore komplikujú aj rozsiahle protikorupčné vyšetrovania. Generálna prokuratúra a príslušné protikorupčné úrady (NABU a SAPO) vedú vyšetrovanie voči 41 poslancom pre podozrenia zo systematického prijímania úplatkov. Vyšetrovatelia zdôraznili, že stíhanie sa týka prijímania nezákonných výhod, nie samotného spôsobu hlasovania. Napriek tomu v parlamente vznikli obavy, v dôsledku ktorých sa časť zákonodarcov vyhýba rozhodovaniu, aby na seba neupozornili orgány činné v trestnom konaní.
Riešenie situácie prostredníctvom predčasných parlamentných volieb nie je možné pre pretrvávajúci vojnový stav a ústavné obmedzenia. Na vnútropolitickej scéne sa preto diskutuje o vytvorení novej koalície so zapojením opozičných strán. Prezident Zelenskyj na paralýzu parlamentu reagoval vyhlásením, v ktorom poslancov upozornil, že v prípade neplnenia si svojich zákonodarných povinností je pripravený iniciovať legislatívne zmeny v mobilizácii. Tie by umožnili presunúť nepracujúcich poslancov na výkon služby priamo na front.
