Najnižšia basketbalistka Good Angels Teja Oblaková je v tejto sezóne jasnou jednotkou košického tímu. Aj vďaka slovinskej legionárke postúpil náš majster do play-off Európskeho pohára FIBA, je na čele extraligy a vo Východoeurópskej lige ani raz neprehral. Sviatky si Teja užije doma spoločne s bratom Janom, ktorý patrí medzi popredných futbalových brankárov na svete.

Futbal je u  Oblakovcov rodinnou vášňou. Venoval sa mu Tejin otec, k tomuto športu nasmeroval i svoje dve deti. Jan Oblak sa stal najdrahším slovinským futbalistom. V roku 2014, po podpise šesťročnej zmluvy s Atléticom Madrid, bol najdrahším brankárom španielskej ligy. Aj jeho staršia sestra Teja, ktorá tento týždeň oslávila 26. narodeniny, najskôr kopala do lopty.

„Ako dievča som sa venovala futbalu. S bratom sme ho vlastne hrávali spoločne. Dokonca som pôsobila v  chlapčenskom tíme. Ale s tým futbalom u báb to ohľadom perspektívy nie je rovnaké ako u  chlapcov. Takže som to chcela skúsiť aj pri inom športe a basketbal sa mi veľmi páčil, veď od detstva som ho hrávala vonku na ulici. Tak som sa do neho pustila seriózne. Myslím, že som spravila veľmi dobre. Zvlášť, ak sa pozriem ,kam som to pod košmi dotiahla. Podľa mňa by som vo futbale takú kariéru nespravila, jedine, že by som vyrastala v Nemecku, alebo v krajine, kde je ženský futbal na vyššej úrovni ako v Slovinsku,“ povedala nám rodáčka z mestečka Skofja Loka.

Jan sa stará o rodinu

Brankár Jan Oblak na seba výrazne upozornil, keď po dvadsiatke vyhral s  Benficou Lisabon portugalskú ligu, portugalský pohár a v Európskej lige UEFA skončil strieborný. „Som hrdá na bračeka. Jeho kariéru sledujem veľmi pozorne. Vždy, keď práve nemám basketbalové povinnosti, sa ho snažím prísť podporiť. Bola som mnohokrát na zápasoch v Madride. Najčastejšie po mojej basketbalovej sezóne, ale raz aj počas nej, keď sme mali v klube voľno. No a vycestovali sme aj na zápasy v iných mestách, do Villarrealu, do Valencie…“

Keď príde do Madridu, kde pôsobí Atlético, nehľadá si ubytovanie. Rovno si to namieri k Janovi. „Brat má v hlavnom meste Španielska komfortný dom. Ako by som ho charakterizovala? Je pokojný, myslím, že celkom aj flegmatik. Stará sa o  rodinu, ak ide o šport je zanietený a skrývajú sa v ňom emócie. Je skvelý hráč, nikdy mu nechýbala vôľa a odvaha. Veľmi, veľmi tvrdo na sebe pracuje. Pre to, čo robí, aj žije.“ 

V Košiciach na bratovom aute

Chvíle, keď sú Oblakovci doma a pokope, sú podľa Teji vždy výnimočné.  Ak majú možnosť, tak si celá rodina odskočí na tri dni do termálnych kúpeľov. To miesto majú radi. Už ako deti tam chodili s rodičmi. Opora Good Angels verí, že raz Jan zavíta aj do nášho mesta. „Zatiaľ v Košiciach nebol. Nemal na to čas, hoci som ho pozývala už niekoľkokrát. Keď ja mám sezónu, tak ju má aj bráško. Teraz si zranil rameno, ale neviem, či v januári si bude môcť odskočiť do Košíc. Rameno mu operovali v Londýne, na sviatky je doma, ale viem, že ho čaká rehabilitácia.“

Domov to má z Košíc 760 kilometrov. Odšoférovala si ich ešte pred Vianocami. Po našom meste teraz jazdila na veľkom bavoráku. „Je to bratove auto. Také by som si ja dovoliť nemohla, stojí veľmi veľa. Jan ho používa, keď je v Slovinsku. V Madride ma iné.“

Vianočný koláč potica

Vianoce strávi v rodisku a s rodinou. Je šťastná, že sa všetci opäť zídu pri jednom stole. „Spoločná štedrá večera je čas, ktorý si nadovšetko vážim. Po nej chodievame do kostola na polnočnú. Naše vianočné jedlá nie sú také tradičné ako na Slovensku, keďže vy máte kapustnicu či zemiakový šalát s rybou. U nás je to s jedlami rôzne. Najčastejšie chystáme morku. Naším typickým slovinským vianočným koláčom je potica. Tento orechový koláč mojej mamky je najlepší.“

Darčeky Teja naháňala v Košiciach počas zlatej nedele, keď mal tím voľno. Mamke prinesie Ježiško oblečenie. Vraj najťažšie je kúpiť darček bratovi, keďže má všetko a je ťažké ho niečím prekvapiť. „Ja som už krásny darček dostala pár dní pred Vianocami. Postúpili sme do play-off Európskeho pohára FIBA. Toto nám všetkým v košickom klube sviatky vylepší.“

Na majstrovstvá Európy sa v novembri kvalifikovala aj reprezentácia Slovinska, v ktorej je Teja hráčkou číslo jeden. Na šampionáte si tak zahrá Slovinsko i  Slovensko, avšak nie v jednej skupine. „Pre nás to bude prvý štart na šampionáte. Slovensko má podstatne viac skúseností. Uvidíme, kto bude na turnaji lepší. Každopádne v Česku stretnem viacero báb, ktoré poznám zo Slovenska.“

Klub jej ponúkol dobrý kontrakt

Prečo pôsobí tretí rok v Košiciach? Vraví, že toto mesto má rada. „Po minulej sezóne som povedala, že pôjdem niekde inde. Dano Jendrichovský chcel, aby som ešte rok ostala. Ponúkol mi aj dobrý kontrakt. A keďže som tu zažila za dve sezóny pekné chvíle, povedala som si: fajn. Môžem napredovať, veď hráme aj v pohároch. Klub, ľudia okolo neho, mesto – mám to tu rada. A som šťastná, že poznám veľa milých Slovákov, a nielen vďaka basketbalu. Títo ľudia sú úprimní, nemajú dve tváre. Zamilovala som si košickú Hlavnú ulicu. Špeciálne v decembri je zaujímavá, s množstvom národa na vianočných trhoch. Bola som na nich aspoň štyrikrát. Vychutnávala horúce vínko, samozrejme nie pred tréningom či zápasom,“ smiala sa.

Ak by dnes Oblaková chcela odísť, aj v Eurolige by sa našlo viacero klubov, ktoré by jej ponúkli kontrakt. A tučnejší ako v Košiciach. „V Európskom pohári FIBA sa mi zatiaľ darilo, tých záujemcov z Euroligy by bolo viac, dva kluby, ktoré menovať nechcem, sa ozvali, ale som pod zmluvou.“ 

Rada by raz vyhrala Euroligu

Teja netají, že táto sezóna je najlepšia v jej kariére, hoci už v minulej bola najlepšou strelkyňou slovenskej extraligy a jej najlepšou hráčkou. Podotýka, že za to vďačí i trénerovi Petrovi Jankovičovi. „Verí mi, na ihrisku trávim dosť času. Stala som sa lídrom a s touto pozíciou som stotožnená. Užívam si basketbal,“ hovorí hráčka, ktorá má len 172 centimetrov, je teda najnižšou basketbalistkou Good Angels. Napriek tomu dokáže zamotať hlavu aj o hlavu vyšším hráčkam súpera. „Nevnímam svoju výšku ako hendikep. Mám predsa svoje prednosti – rýchlosť, predvídavosť.“

Má svoj basketbalový sen. Rada by hrala v tíme, ktorý patrí do top štvorky v Eurolige. „Verím, že raz vyhrám Euroligu. A premýšľam aj o WNBA. Rada by som si vyskúšala ženskú profiligu, aby som videla, ako vnímajú basketbal v Amerike. Podľa mňa, ak sa budem zlepšovať, je tu šanca, že si to vo WNBA zahrám.“ 

Momentálne nezadaná

Slovinka sa učí aj po slovensky. Chce totiž rozumieť i  našincom, čo nehovoria po anglicky. „Myslím, že s tou slovenčinou som celkom pohla. Isteže, nerozprávam perfektne, no rozumiem. A naša kapitánka Zuzka Žirková je môj jazykový lektor. Ak niečo poviem nesprávne, tak ma opraví,“ vraví legionárka, ktorá so spoluhráčkami dobre vychádza aj mimo ihriska. Dôkazom toho je skutočnosť, že vlani v lete sa s Bálintovou a vtedajšou spoluhráčkou Kiššovou vybrali na dovolenku k moru. „Rozhodli sme sa rýchlo, nemali sme priateľov, tak sme išli spolu vypnúť. Aj momentálne som nezadaná. Mala som priateľa zo Slovinska.“

Najdrahšia hráčka zo skvelej rodiny

Teja Oblaková bola v Košiciach v roku 2014 najskôr na skúške. S klubom sa hneď nedohodla. To, čo chcela, v Good Angels neboli ochotní a schopní zaplatiť. „Nakoniec k nám po pár mesiacoch prišla, pristala na celkom iné podmienky, ako pôvodne žiadala. Postupne ukázala, že je v nej veľký potenciál. Jej hendikepom bola obrana, ale výrazne na tom popracovala, dnes je to komplexná hráčka. A platovo sa už u nás dostala k sume, ktorú chcela na začiatku. Aktuálne je našou najdrahšou hráčkou. Ale my sme s ňou v lete podpisovali kontrakt s tým, že má byť lídrom a zhostila sa tej úlohy veľmi dobre,“ pochvaľuje si generálny manažér Good Angels Košice Daniel Jendrichovský, ktorý sa s Tejou stretol aj v Madride, keďže boli na futbalovom zápase Atlética. „Jan Oblak zabezpečil lístky. Oblakovci – to je jedna úžasná rodina. Teja má úžasných a skromných rodičov, zažil som ich v Madride, ale viackrát boli aj tu v Košiciach. Naša líderka má skvelé rodinné zázemie.“

Foto: archív to