Marcel Haščák sa nevracal do Košíc preto, aby tu bol šedá myš

Poslednou posilou v tíme hokejistov HC Košice je 31-ročný útočník Marcel Haščák. Popradský odchovanec sa po piatich rokoch vrátil do známeho prostredia. Už v prvom prípravnom stretnutí s Miškolcom (7:1) dal o sebe výrazne vedieť. Dal dva góly a na tretí prihral. Oceliari sa na neho budú spoliehať aj tento týždeň na turnaji vo Zvolene. My sme „Hakyho“ vyspovedali. 

Najväčšou devízou košickej ponuky bol údajne viacročný kontrakt? Prečo bol pre vás taký dôležitý?
V Košiciach mi vyšli v ústrety. Chcel som trochu viac istoty. A vedel som, že sa vraciam tam, kde som bol spokojný. Som v klube, ktorý poznám a kde chcem zase niečo dokázať.

S klubom ste nešpecifikovali, na ako dlho ste sa dohodli. Je to tajnosť?
Takto je tam aj trochu tajomstva a to je na tom to pekné a nech to tak aj ostane. Takto fanúšik má nad čím hútať. 

V Brne ste získali dvakrát po sebe majstrovské zlato. Nemali ste chuť skúsiť to na južnej Morave aj do tretice?
Potreboval som po dvoch rokoch zmenu. A hovorí sa aj, že v najlepšom treba odísť. Bol som dvakrát českým majstrom a odchádzal som s pocitom dobre odvedenej roboty.

Na stole ste mali aj ponuku z Fínska. Nie sú podmienky v krajine tisícich jazier podstatne lukratívnejšie ako na Slovensku?
Mal som nejaké rodinné problémy, ktoré nechcem špecifikovať, aj preto som chcel ostať na Slovensku. Ak by mi Košice neponúkli viacročný kontrakt, tak som teraz vo Fínsku. Ale pred dobrými podmienkami na severe som uprednostnil domáce prostredie a trochu väčší kľud.

V Poprade ste boli v príprave s kamzíkmi. Myslíte si, že rodáci strávia fakt, že ste ostali na východe republiky, ale u konkurenta?
Aj s Popradom sme sa bavili o podmienkach a o tom, za akých okolností by som tam ostal. Ja som predostrel scenár, že by som tam ostal dva – tri mesiace a potom išiel do zahraničia. Ale zhodli sme sa, že táto cesta by bola výhodnejšia pre mňa, nie pre klub. Len by som nejaký čas zaberal miesto inému hráčovi a potom by som odišiel. Voči Popradu by to nebolo fér. Na návrat domov mám ešte čas. Ešte mu v budúcnosti budem mať možnosť pomôcť.

Do Košíc vás lanáril aj Laco Nagy. Motivoval vás nejako špeciálne?
Laco vie, že Košice vypadli posledné dve sezóny už vo štvrťfinále a ani on nechce, aby sa niečo také zopakovalo. Končí svoju kariéru a svoju poslednú sezónu chce mať vydarenú, tak aj on robí všetko pre to, aby to dopadlo čo najlepšie.

V Steel aréne ste odohrali tri sezóny, zakaždým s finálovou účasťou, raz dokonca s titulom. No oceliari v posledných troch sezónach o finále len snívali. Čo sa musí stať, aby sa staré časy opäť vrátili? 
V prvom rade tu musí byť dobrá partia. Košice mali za mojich čias výsledky, lebo tu bolo veľa kvalitných hráčov a tí si sadli aj ľudsky. Bojovali sme jeden za druhého a prejavilo sa to. Zdá sa mi, že teraz by to mohlo byť také isté. Verím, že Košice siahnu na úspech. No ako vravím, v prvom rade musí byť partia.

V Košiciach ste ešte z hráčskych čias poznali Petra Bartoša a Marcela Šimurdu. Ako ich vnímate dnes, keďže už sú na lavičke v pozícii asistentov trénera?
V hokejovom živote sú takéto situácie bežné. Poznám sa s nimi roky, vykať sme si nezačali. Bartoš so Šimurdom si robia svoju prácu, veď aj oni chcú niečo dokázať. 

Svoju tretiu sezónu v HC ste zakončili ziskom 81 kanadských bodov v 68 zápasoch. Bolo by trúfalé myslieť na podobné štatistiky?
Bodovo to bola moja najvydarenejšia sezóna v kariére. Ale prioritne sa na svoje štatistiky nepozerám. Mám svoj cieľ a spravím všetko pre to, aby sa mi v Košiciach splnil. Ak budú k úspechu potrebné moje góly a asistencie, tak to beriem. Veď do Košíc som sa nevracal preto, aby som tu bol šedá myš, ale líder. Prijal som tú pozíciu a svojimi výkonmi chcem mužstvu pomôcť.

V prvom prípravnom zápase ste nastúpili v útoku s Kafkom a Kanaďanom Bropheyom. Zhovárali ste sa s trénermi o tom, v akej formácii by mohlo byť vaše miesto?
Nie je moja starosť, s kým budem vo formácii. Kde ma tréneri postavia, tam budem hrať. Oni sú na to, aby dali dokopy jednotlivé päťky. Za tie roky som vystriedal množstvo spoluhráčov, vedel som sa prispôsobiť. Je mi jedno, s kým budem nastupovať. 

Proti Miškolcu ste dali dva góly a pridali jednu asistenciu. Od začiatku sa teda hlásite o pozíciu jedného z lídrov tímu?
Bol to len prípravný zápas. A tie sa neriešia. Prípravu vnímam tak, že mi má poslúžiť na to, aby som svoju formu vygradoval na začiatok Tipsport ligy. 

V minulosti ste v Košiciach hrali s číslom 87. Proti maďarskému klubu ste mali na drese číslo 15. Meníte teda svoje obľúbené číslo?
Môj príchod do Košíc sa upiekol tak rýchlo, že dres s číslom 87 ešte nebol pripravený. Ale ostávam pri svojom obľúbenom čísle. Mal som ho všade, v každom klube, iba raz v Rige sa mi neušiel, tam bol starší hráč, ktorý naň mal nárok, tak som musel mať číslo 77. 

V príprave už neodohráte v domácom prostredí ani jediný zápas. Fanúšik si na svoje príde až 14. septembra v súboji 1. kola Tisport ligy so Zvolenom a zrejme už bude poriadne nedočkavý…
V príprave si odskočíme do Zvolena, do Miškolca a do Popradu. Takže náš fanúšik nás doma uvidí až v lige. Verím, že diváci sa tešia na novú sezónu a my ich budeme chcieť opakovane výkonmi presviedčať, že sa oplatí chodiť do Steel arény. V prvom rade musíme hrať atraktívny hokej, mať radosť z hry, z výsledkov, potom sa budú aj diváci tešiť na zápasy a tribúny sa zaplnia.

Od štvrtka do soboty vás na turnaji vo Zvolene čakajú postupne poľské Tychy, rakúsky Graz a potom 
Klagenfurt. S akým zámerom pôjdete do turnaja? 
Sú to stále len prípravné zápasy, a tak to treba aj vnímať. Na môj vkus je tých prípravných duelov aj tak veľa. Skúša sa zostava, skladba pätiek, herný systém, treba to brať s rezervou. Výsledky nemôžu byť teraz smerodajné, podstatné budú tie v lige.

Od zisku striebra na MS 2012 ste boli stabilnou súčasťou slovenskej hokejovej reprezentácie. Ak by to platilo aj v nasledujúcej sezóne, mohli by ste si na MS zahrať doma v Steel aréne…
Reprezentáciu zatiaľ vôbec neriešim. Mám nejaký cieľ s Košicami, tam sústredím všetku svoju pozornosť, aby sme tu niečo dokázali. V prvom rade si chcem dobre spraviť svoju robotu v klube, za ktorú som platený. Národným tímom sa budem zapodievať až potom.