Košický ultramaratónec prekvapil v Brazílii aj sám seba

Slovenský ultramaratónec Slavomír Lindvai (SVP SPHaB Titus Košice) dosiahol skvelý výsledok na medzinárodných majstrovstvách Brazílie v behu na 24 hodín (súčasťou podujatia boli aj behy na 12 a 48 hodín). Rodákovi z Malej Idy unikol pre zranenie štart na ME v Rumunsku, no v Passa Quatro znovu potvrdil, že patrí k slovenskej špičke.

Napriek tomu, že mu ťahá na 48. rok, dosiahol úctyhodný výkon 221,6 km a len o 20 km zaostal za osobným rekordom z roku 2010 (241,367 km). V cieli sa tešil z 2. miesta. Za domácim Lopesom zaostal o 12 km. Lindvai bol jediným cudzincom na štarte. 

Varovný signál

Po prílete slovenskej minivýpravy do Passa Quatro, ktoré je od Ria vzdialené 350 km smerom do vnútrozemia, lialo a boli menšie záplavy. Slovenský reprezentant si ihneď spomenul na vlaňajšok, keď na Novom Zélande odbehol celú 24-ku v daždi. Našťastie, počasie sa do štartu umúdrilo. Počas pretekov však bolo na slnku 35 stupňov a vytrvalci bojovali s vysokou vlhkosťou. 

Bežalo sa na 400-metrovom okruhu. Ale hlinenom. „Celkom mi to vyhovovalo. Predtým pršalo, takže povrch bol síce mäkký, ale udupaný. Pripomínalo mi to moje trasy doma v lese počas prípravy,“ rozhovoril sa po návrate z Brazílie Slavomír Lindvai.

„Mohol som sa priblížiť ešte viac k osobnému maximu, ale nechal som sa nahovoriť na blbosť,“ začal netradične Slavomír Lindvai a vysvetlil, čo sa dialo na trati: „Musím sa poďakovať svojmu podpornému tímu – Elovi Krillerovi, Marošovi Bachoríkovi, Jánovi Andrášovi, Michalovi Serečinovi a Ľudovítovi Janočkovi – bez ktorého by som nemal šancu na tento výsledok. Začal som svojím tempom a chlapcom som povedal, nech mi nehovoria môj priebežný výsledok, aby som mal čistú hlavu. Bežalo sa mi celkom dobre, no začal som mať problémy s dýchaním a po ôsmich hodinách som mal krvavý moč.“ 

Chybné rozhodnutie

V tej chvíli sa Slavomír Lindvai vystrašil, pretože práve pre operáciu obličkových kameňov vynechal majstrovstvá Európy. „Začal som viac prijímať tekutiny a už to bolo v poriadku. Asi po 18. hodine behu som sa išiel pozrieť na priebežný stav a zistil som, že som na tom kilometrovo celkom dobre. Vedel som, že 200-kilometrovú hranicu pokorím…”

Po 22. hodine behu mal vedúci pretekár pred košickým ultramaratóncom 10-kilometrový náskok a tretí v poradí naňho strácal 5 km. 

„Líder mi naznačil, že je prakticky rozhodnuté a treba zvoľniť. Mal pravdu, lebo ja by som ho už neprekonal. Tak sme v trojici dve hodiny spolu krúžili pohodičkovým tempom. Keby som bol vedel, aký presný výsledok som dovtedy mal, tak by som na túto hru nepristúpil. Hoci by som nevyhral, určite by som prekonal minimálne 230 km,“ priznal Slavomír Lindvai. 

Nenechal sa odradiť

Počas celých pretekov sa cítil dobre a vyhli sa mu aj krízy. „Som presvedčený, že keby sme bežali v domácich podmienkach, možno by som atakoval aj svoj osobný rekord. Veľmi milo ma prekvapil brazílsky výkon. Teší ma, že som zatvoril ústa pochybovačov, lebo som už počúval všelijaké vyjadrenia na moju výkonnosť.“

Lindvai odbehol svoju 14. dvadsaťštyrihodinovku a už iba dve stráca ne nebohého Milan Furína. Už teraz má z nich priemer vyše 200 km.

Posledné 24-hodinovky S. Lindvaia

• 2016 Čile, Santiago de Chile, 191,024 km, 3. miesto
• 2017 Nový Zéland, Auckland, 193,600 km, 1. miesto
• 2018 Brazília, Passa Quatro, 221,600 km, 2. miesto

(RS)