Rozhodnuté! Olympijské hry v Tokiu tento rok nebudú
Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v utorok oficiálne rozhodol o odložení olympijských hier v Tokiu na rok 2021. Dôvod je pandémia nového koronavírusu. Najväčšie športové podujatie sa malo pôvodne konať od 24. júla do 9. augusta 2020.
Informovala o tom agentúra AP.
Oficiálne potvrdenie prišlo len krátko po tom, ako odloženie navrhlo hostiteľské Japonsko. Predseda vlády Šinzo Abe po telefonickom rozhovore s prezidentom MOV Thomasom Bachom zdôraznil, že pre pandémiu nového koronavírusu nehrozí úplné zrušenie podujatia. Podľa Abeho by sa mali OH uskutočniť najneskôr v lete 2021 ako dôkaz víťazstva sveta nad koronavírusom. „Navrhol som, aby sme ich odložili približne o rok. Prezident Bach stopercentne súhlasil,“ citovala Abeho agentúra AFP. V Tokiu sa malo predstaviť cez 11-tisíc športovcov z 206 krajín sveta, ktorí mali súťažiť v 33 športoch a 50 disciplínach.
„Lídri sa zhodli, olympijské hry v Tokiu poslúžia ako maják v týchto temných časoch. Olympijský oheň sa stane svetlom na konci tunela, v ktorom sa svet momentálne nachádza a preto zostane v Japonsku. Prezident Bach a predseda vlády Abe vyjadrili svoju starosť v súvislosti s pandémiou, ktorá výrazne zasahuje do prípravy športovcov. Počas veľmi priateľského a konškruktívneho rozhovoru ocenili prácu organizačného výboru aj boj Japonska proti koronavírusu,“ priniesol stanovisko MOV portál insidethegames.biz. Okrem samotných hier odložili aj štafetu s olympijskou pochodňou. Tá mala odštartovať vo štvrtok 26. marca na území prefektúry Fukušima. Olympijský oheň zatiaľ zostane vo Fukušime.
[ad][/ad]Veľká kritika MOV
MOV dlho držal líniu, že OH sa napriek rozsiahlemu šíreniu koronavírusu, hromadnému rušeniu iných vrcholových podujatí a celosvetovým cestovateľským obmedzeniam uskutočnia v pôvodnom termíne 24. júla až 9. augusta. Špeciálne opatrenia či rokovania o preložení na neskorší termín neinicioval ani v polovici marca. Vedenie MOV preto čelilo veľkej kritike zo strany športovcov, úradov i samotných členov MOV. Tá sa postupne stupňovala, pridávali sa popredné národné výbory po celom svete a postupne zmenili svoj postoj aj organizátori. MOV prihliadal aj na ekonomické aspekty odkladu. Rozpočet OH je vyše 12 miliárd amerických dolárov, tri mali dať sponzori z Japonska. Jednou z možností bolo, že by sa OH konali bez divákov, čo by znamenalo stratu 800 miliónov USD.
MOV prvýkrát potvrdil, že sa zaoberá odložením hier 22. marca a oznámil, že rozhodne do štyroch týždňov. Bol však pod tlakom, aby prišiel s verdiktom oveľa skôr. Na telefonickej konferencii sa zúčastnila aj tokijská guvernérka Juriko Koikeová, tá informovala, že napriek ročnému posunu sa podujatie bude naďalej nazývať Tokio 2020. Ide o prvé odloženie najväčšieho športového sviatku v histórii, doteraz došlo iba k ich zrušeniu počas svetových vojen, v rokoch 1916, 1940 a 1944.
„V prvom rade – nehovoríme o zrušení. To je jasné. Získali sme konkrétny cieľ, usporiadať hry do leta 2021. Je to zároveň dôležitá informácia pre športovcov. Ide o veľké rozhodnutie,“ povedala Koikeová.
[article slug=”ake-su-reakcie-slovenskych-sportovcov-na-odlozenie-olympijskych-hier”][/article]V roku 1916 sa mala konať olympiáda v Berlíne, zmarila ju prvá svetová vojna. Letné a zimné hry v roku 1940 v Tokiu a 1944 v Londýne zhatila druhá svetová vojna. Ináč olympiády vo svojej 124-ročnej histórii prežili ďalšie vojnové konflikty, finančné krízy, dopingové škandály aj politické kontroverzie vrátane bojkotov (Montreal 1976, Moskva 1980, Los Angeles 1984). ZOH 1976 mali byť pôvodne v Denveri v USA, ale po zamietavom referende zaskočil rakúsky Innsbruck. Tmavou škvrnou boli OH 1972 v Mníchove pre teroristický útok na izraelskú výpravu.
V Japonsku evidovali k utorku vyše 1 100 prípadov ochorenia COVID-19 a 42 mŕtvych. Celosvetovo je v 196 krajinách/územiach potvrdených viac ako 390-tisíc prípadov nákazy novým koronavírusom SARS-CoV-2, podľahlo mu vyše 17-tisíc osôb.
[ad2][/ad2](TASR)
