Veľkolepá labutia pieseň Velez-Zuzulovej v Ofterschwangu

Veronika Velez-Zuzulová sa v druhú marcovú sobotu roku 2018 konečne cítila od rána komfortne. Napriek tomu, že išla na štart slalomu Svetového pohára, žiadne príliš skoré vstávanie, žiadna obhliadka trate, žiaden súťažný stres.

„Keby som takých pretekov mohla ísť aspoň desať,“ povzdychla si po tom, ako v cieli pretekov SP v nemeckom Ofterschwangu absolvovala časť rozhovorov, objatí či fotení. 

Už nepôjde ani jedny. Slovenská lyžiarka sa vlastne oficiálne rozlúčila s vrcholovým pretekaním pod hlavičkou Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS). A so svojimi súperkami v prestížnom seriáli a s kadekým ďalším. Tréneri, servismani, levický fanklub, ktorý jej daroval tričko s kariérnymi métami. „Ráno som vstala a išla som na kopec za úplne iných okolností. Iná koncentrácia, úplne iný šport a riadne som si to vychutnala,“ zdôraznila.

Slalom na národnú nôtu

Veronika prvé slalomové kolo svojej poslednej „súťaže“ absolvovala na národnú nôtu: „Zlyžovať dole v kroji znamená pre mňa veľa, pretože si myslím, že je to naše slovenské bohatstvo. Veľmi si ho vážim a ináč ako v slovenskom kroji som si rozlúčku ani nevedela predstaviť, mohla som prezentovať túto našu krásnu tradíciu. Mám ho požičaný od jednej pani z Bratislavy a pochádza zo Zvolenskej Slatiny. Mala som trocha rešpekt, aby som najmä s ručne robenou sukňou niečo neurobila. Mala som veľa reakcií, všetkým sa veľmi páčil.“

V Jasnej to bude o emóciách 

Lúčiaca sa charizmatická slalomárka priznala, že trochu dávala pozor, aby v príliš silnom obúku kroj nepoškodila a aby je z hlavy nepadol kvetinový venček. Do cieľa prišla v plnej paráde a začal sa maratón gratulácií a poďakovaní. Napokon zišiel dole z kopca aj jej manžel Romain Velez a svoju drahú, dovtedy žiariacu úsmevmi, dojal k slzám. Veronika však priznala, že jej nebolo všetko jedno ani pri prvej gratulácii, ešte v dojazdovom priestore ju vystískali Petra Vlhová a onedlho aj Mikaela Shiffrinová. „Mikaela mi opäť raz povedala slová, ktoré som mnou pohli. Bolo to trochu iné ako na konci januára v Lenzerheide, ale podobne si ich vážim. Je tiež úžasné, že počkala na mňa, hoci sa mohla ísť zohriať a pripravovať na druhé kolo.“ Veronika ale zdôrazňuje rozmer úplne záverečnej rozlúčky.
V Jasnej to 7. apríla má byť o ešte väčších emóciách. Už tie v Ofterschwangu boli enormné. 

(TASR, SŠ)