10 tradičných vianočných symbolov. Aká história sa za nimi skrýva?
Od perníkov cez koledy až po ligotavé stromčeky – bez týchto tradícií by snáď Vianoce ani neboli Vianocami. Mnoho Vianočných symbolov a zvyklostí, ktoré dnes považujeme za úplne bežnú súčasť Vianoc pochádza z pohanských osláv zimného slnovratu či dokonca zo starovekého Grécka či Ríma. Ako sa však z týchto prastarých tradícií stali tradície Vianočné?
Perníky
Teplé voňavé ale najmä chutné zázvorové pečivo. To sa s Vianocami spája snáď každému z nás. Toto korenie sa do Európy dostalo z Ázie už počas Stredoveku, keď spolu tieto svetadiely obchodovali. Neskôr sa so zázvorom experimentovalo, varilo aj pieklo, až z toho vznikol perník. Prečo si však perník spájame práve s Vianocami? Možno preto, že sú dokonalou pochúťkou, ktorá ľudí dokázala zohriať počas chladných Vianočných večerov.
Stromčeky
Ihličnaté stromy sú univerzálnou vianočnou dekoráciou. Pohania si vešali ihličnaté vetvy ako symbol jari, ktorá sa má po zime vrátiť. Rimania ich zas ukladali okolo chrámov aby si uctili Saturna, boha poľnohospodárstva. O prvenstvo v použití stromčeka ako symbol Vianoc sa bijú dve krajiny: Estónsko a Lotyšsko. Oba štáty si stoja za svojím: teda že nápad Vianočného stromčeka sa zrodil práve u nich. Nech už je to ako chce, boli to Nemci, ktorí v šestnástom storočí začali Vianočné stromčeky stavať a zdobiť vnútri svojich domovov, tak, ako to dodnes robievame aj my.
Vence
Symbol ihličnatých vencov pochádza už zo starovekého Grécka a Ríma, kedy sa olympijským atlétom dávali na hlavu ako koruny na znak víťazstva. Symbol nekonečného kruhu vyrobeného z ihličia, podobne ako stromčeky, taktiež slúžil ako nádej jarného znovuzrodenia v starých pohanských tradíciách. Neskôr boli tieto venčeky prebraté aj do vianočných osláv, kde sa používali na odpočítavanie týždňov do narodenia Ježiša. Dnes im hovoríme adventné vence a zdobia nie len naše obývačky, ale aj ulice či námestia.
Pokračovanie článku na ďalšej strane.
Odporúčané články
Košice sa dnes stali dejiskom jubilejného stého ročníka Medzinárodného maratónu mieru. Ten prilákal obrovské množstvo bežcov a ešte viac divákov, ktorí vytvorili ohromnú atmosféru. Zároveň bola teplota, pohybujúca sa medzi 12 až 13 stupňami, ideálna pre bežcov.
Kardiochirurgický tím z Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Košiciach spolu s odborníkmi z Lekárskej fakulty UPJŠ úspešne vykonal prvú operáciu na svete, pri ktorej pacientovi vytvorili pľúcnu chlopňu z jeho vlastného tkaniva. Zároveň nahradili poškodenú aortálnu chlopňu pôvodnou pľúcnou chlopňou pacienta.
Na mestskom zastupiteľstve v Košiciach sa diskutovalo o potkanoch. Počas leta viaceré mestské časti (MČ) bojovali s premoženými hlodavcami, Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Košiciach vtedy uviedol, že nariadi povinnú jesennú deratizáciu v skoršom termíne než obvykle.