Aj Karabin má záujem o primátorskú stoličku

O post primátora mesta Košice sa v jesenných komunálnych voľbách bude uchádzať aj starosta košickej mestskej časti (MČ) Pereš a mestský poslanec Jozef Karabin. Svoju kandidatúru ohlásil počas štvrtkového rokovania mestského zastupiteľstva (MsZ). Do volieb vstupuje ako nezávislý kandidát.
Spôsob oznámenia kandidatúry bol veľmi nezvyčajný. Rokovanie zastupiteľstva narušila skupina študentov s transparentmi zameranými proti súčasnému primátorovi. Poriadok napokon museli zabezpečiť príslušníci mestskej polície.
Po tom, čo táto skupina opustila rokovaciu miestnosť, prišiel Karabin a ohlásil poslancom svoju kandidatúru.
Hlavným dôvodom, prečo sa rozhodol uchádzať o funkciu primátora je, že podľa jeho slov súčasný primátor Jaroslav Polaček sklamal mnohých Košičanov. “Celé štyri roky jeho volebného obdobia poukazujem na jeho kauzy a verím, že dokážem robiť veci lepšie,” uviedol.
Doplnil, že kandidovať bude bez podpory politických strán.
Kandidatúru na primátorské kreslo dosiaľ ohlásili výkonný riaditeľ HC Košice Miloslav Klíma, ktorý chce kandidovať ako nezávislý, a za stranu Za ľudí mestský poslanec Milan Lesňák.
Voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať 29. októbra. Kandidátne listiny sa môžu podávať do 30. augusta. Volebná kampaň už beží a skončí sa 48 hodín predo dňom konania volieb.
Odporúčané články

Novozvolený pápež Lev XIV., vlastným menom Robert Francis Prevost Martinez, má hlboký vzťah k Slovensku. Ako bývalý generálny predstavený Rádu svätého Augustína sa významne zaslúžil o rozvoj augustiniánskej prítomnosti v Košiciach a podporil výstavbu kláštora a Kostola svätej Rity v mestskej časti Košická Nová Ves.

Na rýchlostnej ceste medzi Košicami a Budimírom sa stala dopravná nehoda. Ako informoval Hasičský a záchranný zbor Košického kraja, k nehode došlo v smere z Budimíra do Košíc.

Európa si dnes pripomína 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. V hlavnom veliteľstve sovietskych vojsk v nemeckom Karlshorste, predmestí Berlína, 8. mája 1945 podpísali dokument o bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka, druhá svetová vojna sa tak v Európe oficiálne skončila. Keďže v čase, keď dokument vstúpil do platnosti bol v Moskve pre časový posun už nasledujúci deň, v Rusku a niektorých postsovietskych štátoch si koniec bojov na európskom kontinente pripomínajú 9. mája.