Ak hlásite požiar, musíte vedieť, kde horí
Ohňa sa bojíme všetci. Tak ako Peter z Krásnej nad Hornádom, ktorý minulý týždeň už od jednej v noci cítil zápach, len ho nevedel identifikovať. Ráno o šiestej ale videl šíriaci sa biely dym v smere od Košickej Polianky.
Ráno o šiestej už zazrel šíriaci sa biely dym v smere od Košickej Polianky. Neváhal, vytočil 150 a chcel vedieť, či už hasičom niekto hlásil, že niekde v tom priestore čosi horí. Odpoveď operačného dôstojníka ho však zarazila.
„Musíte presne zadať miesto, my nemôžeme len tak ísť a hľadať, kde horí,“ opisuje Peter komunikáciu. Svoju skúsenosť uverejnil aj na sociálnej sieti.
„Kontaktoval som ich až ráno, keď sa už nedalo dýchať, a bol som prvý. Dym cítil aj môj kamarát v Kokšove-Bakši, čo je pár kilometrov na juh. Takže ak by sme sa dusili a nevedeli by sme povedať, kde horí, tak nedôjdu?“ povedal denníku KOŠICE:DNES.
[ad][/ad]Zisťoval, kde horí
Pokračuje, že išiel vonku zisťovať, kde horí a o 15 minút znova telefonoval hasičom. „Dostalo sa mi poďakovania za splnenie občianskej povinnosti,“ dodáva.
Linku tiesňového volania obsluhuje Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Košiciach. Jeho riaditeľ Jozef Fedorčák potvrdil, že operačný dôstojník prijal hovor od oznamovateľa, ktorý v mestskej časti Krásna cítil dym a smrad.
„Je nutné povedať, že to bol prvý a jediný hovor, ktorý na to poukazoval. Zo skúseností je veľmi nepravdepodobné, že by v čase ohlásenia udalosti z takej veľkej mestskej časti, ako je Krásna, respektíve obce Košická Polianka, žiadna iná osoba neohlásila požiar,“ povedal.

Operačný dôstojník sa podľa neho snažil oznamovateľovi vysvetliť, že potrebujú presnejšie informácie, kde horí, aby bolo možné vyslať jednotku na zásah. V druhom telefonáte už síce uviedol, že zápach sa šíri z Košickej Polianky, ale v rozhovore bol od začiatku konfrontačný, tvrdí Fedorčák.
„Nemôžem len tak ísť a zisťovať, kde horí, mám vám poslať fotku? A keď sme už pritom, tak som urobil prácu za vás. Bolo by dobré, aby ste už išli robiť, aby to nemuseli riešiť občania, keď už vás platia,“ cituje Petra krajský šéf hasičov s tým, že operačný dôstojník sa nakoniec doplňujúcimi otázkami dozvedel, kde presne horí. Podľa správy o zásahu išlo o požiar suchého konského hnoja a slamy.
[ad2][/ad2]Potrebujú veľa informácií
Fedorčák trvá na tom, že operační dôstojníci postupovali v súlade s internými predpismi, keď sa snažili zistiť čo najpresnejšie miesto hlásenej udalosti. Vysvetľuje, že pri prvom volaní bol ohlasovaný biely dym a smrad z veľkej vzdialenosti a na prelome zásahových obvodov. Operačný dôstojník preto nemohol vedieť, či ide o požiar, alebo niečo iné, a nevedel, či má techniku vyslať z Košíc alebo Bidoviec.
„Mohlo ísť aj o spaľovanie alebo vyparovanie. Pre určenie správneho postupu pri vysielaní síl a prostriedkov na zásah potrebujeme získať čo najviac informácií, s čo možno najpresnejším určením miesta udalosti,“ uzavrel riaditeľ.
– adresu udalosti
– druh udalosti (požiar, živelná pohroma alebo iná mimoriadna udalosť)
– bližšie informácie potrebné pre hasičskú jednotku (počet ohrozených osôb, charakter objektu, v ktorom k udalosti došlo, hroziace nebezpečenstvo)
– najvhodnejšiu príjazdovú trasu na miesto udalosti (ak nie je zrejmá z adresy)
– meno osoby, ktorá podáva správu o udalosti, jej telefónne číslo a adresu
Odporúčané články
Nájsť večer voľné parkovacie miesto na košickom sídlisku Ťahanovce je pre mnohých vodičov každodenný problém. Po návrate z práce často krúžia po sídlisku niekoľko minút, kým sa im podarí zaparkovať. Niektorí nakoniec zastavia aj na miestach, ktoré na parkovanie pôvodne ani neboli určené.
Napriek rastúcej popularite bezhotovostných platieb zostáva hotovosť pre Slovákov dôležitá. Jej význam ešte viac posilnilo zavedenie transakčnej dane, pre ktorú ju začali preferovať viaceré prevádzky. Dopyt po hotovosti tradične rastie aj pred veľkonočnými sviatkami – či už kvôli šibačke, nákupom alebo cestovaniu. Dobrou správou je, že k hotovosti sa dnes dostanete aj bez nutnosti vyhľadať banku či bankomatu. Stačí navštíviť poštu.
V obci Vítkovce na Spiši vytvorili miestni obyvatelia rekordne dlhú komunitnú reťaz. Meria 736 metrov a slovenský rekord potvrdil v pondelok aj komisár Knihy slovenských rekordov Igor Svitok. Cieľom tejto aktivity bolo najmä symbolicky prepojiť majoritu a rómsku komunitu. Priamo na mieste ju ocenil aj vládny splnomocnenec pre rómske komunity Alexander Daško.