Autor drevených zrubov na paneláku: Jeden z vlastníkov bytov mi hrozil bitkou

V stredu sa malo uzavrieť hlasovanie vlastníkov bytov v paneláku na Lidickom námestí, v ktorom rozhodnú, či Pamätník ľudovej architektúry bude zdobiť Furču aj ďalších desať rokov. Do konca našej uzávierky bolo hlasovanie v pomere 13 za a 10 proti, pričom súhlasiť musí aspoň 32 bytov zo 48. Na streche paneláka sme sa zhovárali s autorom diela Tomášom Džadoňom.

Akú myšlienku v sebe drevené zruby skrývajú?

Nemusí to byť zaujímavé len pre turistov, ale aj pre ľudí, ktorí tu bývajú. Je to akási pripomienka minulosti. Pre mňa bolo podstatné vrátiť minulosť na sídlisko. Nielen v Košiciach, ale na celom Slovensku sídliská naplnili ľudia z dedín, prisťahovali sa za prácou alebo z iných dôvodov. Čiže je to vizualizácia môjho pocitu, ktorý som cítil zo sídlisk.

Ako sa tieto drevenice ošetrujú?

Neošetrujú sa vôbec. Pôvodné stodoly sme previezli z dediny. Podmienky sú tu pre nich luxusnejšie ako na dedine. Jednotlivé trámy nie sú poukladané na seba a celá drevená konštrukcia je stále vetraná, čiže aj keď zaprší a navlhne, veľmi rýchlo uschne. Keď to vydržalo sto rokov na vlhkej zemi, tak si myslím, že by to tu vydržalo aj ďalších sto.

Ako sa líšia doterajšie reakcie na tento pamätník?

Je podstatné, s akými ľuďmi sa stretávam. Keď bola pred troma týždňami beseda vlastníkov bytov, tak jedna pani vravela, že dostávala len negatívne ohlasy. Ďalší sa ozval, že počul len samé pozitívne názory. Veľmi pozitívne reakcie dostávam v mojom prostredí, ale aj na medzinárodnom poli. Riaditelia českých galérií napríklad chceli iniciovať list mestu Košice a ich obyvateľom, aby ponechali drevenice na paneláku. Je to podľa nich niečo, čo momentálne nevieme zhodnotiť, ale za desať rokov to môže byť jedna z mála vecí, ktorá pritiahne ľudí do mesta.

Aká bola najnegatívnejšia reakcia, s ktorou ste sa stretli?

Asi najnegatívnejšia reakcia prišla práve z tohto paneláka od jedného pána na besede, ktorý mi hrozil bitkou. Cítil morálnu ujmu, pretože je to podľa neho asi hanba mať drevenicu na streche a celá tá pozornosť okolo projektu mu len umocnila jeho názor. Pritom v tejto bytovke nebýva on, ale jeho syn. Ja však beriem všetky reakcie. Nie všetci môžu premýšľať ako ja.

Vnímajú tento projekt aj zahraniční turisti?

Za tie dva roky, čo stodoly stoja, by som povedal, že väčšina mediálnej pozornosti je zo zahraničia. Pre zahraničných turistov je to niečo, čo nechcú minúť pri návšteve mesta. Zážitky potom podávajú ďalej. Videli to ľudia napríklad z Austrálie, USA aj ďalších štátov z celého sveta. Nechcem povedať, že gotické kostoly a katedrály sú všade, ale je ich v mestách dosť. Ale prítomnosť takého pamätníka hovorí, že je tu podpora súčasného kritického myslenia. Myslím si, že práve tak sa na Slovensku potrebujeme skôr prezentovať než minulosťou, ktorá často nie je taká slovenská, ako sa zdá.

Čo všetko je nevyhnutné, aby stodoly ostali na streche paneláka?

Zo zákona je dané, že dvojtretinová väčšina všetkých vlastníkov musí odhlasovať zásadnejšie zmeny v paneláku. Ak sa vyjadria za zotrvanie môjho diela, výbor je poverený, že môže podpísať zmluvu s mojím občianskym združením Verejný podstavec a s organizáciou K13. Ak, samozrejme, splníme všetky podmienky.

Aké podmienky?

Napríklad vypracovanie statického posudku, ktorý opäť zhodnotí, či konštrukcia je v poriadku a nebude mať negatívny vplyv na panelový dom. Zaväzujeme sa, že sa budeme starať o strechu, nainštalujeme siete proti holubom a budeme robiť údržbu dreveníc. Okrem toho sme po konci nájmu obyvateľom sľúbili, že im opravíme celú strechu. Zabetónujeme diery po konštrukcii a vymeníme hydroizolačnú fóliu. Ide to z mojich a mestských nákladov. Odhadujem to na asi 10-tisíc eur.

Prečo sa po dvoch rokoch uvažuje o prenájme až na desať rokov?

Myslím si, že k tomu číslu sme došli intuitívne. Tie dva roky sa zdali v tom vypätí a ťažkej robote ako neuveriteľne dlhý čas, a pritom to ubehlo, ako keby som sfúkol sviečku. Preto je tá dekáda podľa mňa ideálna doba, kedy sa táto myšlienka v Košiciach zakorení a obyvatelia, ktorí to odsúhlasia, si možno k tomu neskôr nájdu cestu, že už vôbec nebudú chcieť, aby to šlo dolu.

Čo sa stane, ak obyvatelia neodsúhlasia predĺženie nájmu?

Neviem, budem to riešiť až potom. Nájomná zmluva končí 1. septembra. Nejaký plán zhruba mám a už sa mi ozvali ľudia. Máme indície, že by mal o to záujem napríklad aj riaditeľ košickej zoo. Ak by som to musel dať dole a previezť to inam, stálo by to veľa peňazí a úsilia. Obyvateľov paneláka to nestálo ani euro. Verím však, že to nebude potrebné. No, samozrejme, stať sa to môže a ja to prijmem.

Plánujete do budúcna aj ďalšie podobne „uletené“ projekty?

Momentálne ma zamestnáva pedagogická práca, keďže učím na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Za tie dva roky ma tieto drevenice celkom mentálne vyčerpávali a pokiaľ by som nebol trpezlivý, tak by sa tu drevenice možno ani nenachádzali. Takže nemám veľa času sa venovať iným veciam. Zatiaľ to nie je isté, ale mám v pláne postaviť dočasný skokanský mostík cez Dom umenia na Malinovského námestí v Brne. Jeho dĺžka by bola asi dvadsať metrov a skákali by na ňom aj profesionáli.

Kto je Tomáš Džadoň 

Slovenský výtvarník, ktorý sa narodil v Poprade v roku 1981. Sám žil v paneláku a často mieša prvky jeho architektúry s ľudovou tradíciou slovenských dreveníc. Vyhral umeleckú cenu Essl Award 2007, bol finalista Ceny Jindřicha Chalupeckého 2009 a Ceny Oskára Čepana 2012. Je tiež laureátom ceny Mladý tvorca 2012 Nadácie Tatra banky. Absolvoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe, na ktorej momentálne učí.

Michal Kupper

Foto: Iveta Vaculová