Belgicko zaradilo Slovensko medzi oranžové krajiny, nebude potrebný negatívny test a ani ísť do karantény
Jedinou povinnosťou bude pre Slovákov vyplnenie formulára.
Belgicko zaradilo Slovenskú republiku s platnosťou od pondelka, 7. júna medzi oranžové krajiny.
Cestujúcich Slovákov sa tak netýka povinnosť predkladať 72-hodinový negatívny odpoved na ochorenie COVID-19. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR) o tom informuje na svojej webovej stránke.
Od pondelka 7. júna nie je potrebné ani absolvovanie povinnej karantény a testovania na siedmy deň od príchodu do krajiny. Jedinou povinnosťou je vyplnenie formulára Health Passenger Locator Form.
„Na základe vyhodnotenia uvedeného formulára bude cestujúcemu zaslaná SMS s ďalšími opatreniami (uloženie karantény a testovania aj pre cestujúcich z oranžovej zóny, ktorých správanie bolo vyhodnotené ako rizikové),“ uvádza rezort diplomacie.
Nevyplnenie formulára môže mať za následok začatie právneho konania, odmietnutie nástupu dopravcom alebo odmietnutie vstupu do krajiny.
Zdroj: Webnoviny.sk (jl)
Odporúčané články
Kamil Šaško navštívil Detskú fakultnú nemocnicu Košice, kde sa oboznámil s aktuálnym stavom stavebných úprav pripravovaného pracoviska magnetickej rezonancie pre detských pacientov. Počas návštevy absolvoval prehliadku priestorov budúceho pracoviska a s vedením nemocnice rokoval aj o ďalších investičných projektoch, ktoré majú podporiť rozvoj pediatrickej zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku.
Tento týždeň sa v súvislosti so spustením výroby teplej obaľovanej asfaltovej zmesi začína v Košiciach s opravami výtlkov, prepadnutých častí a iných závad na cestách a chodníkoch vo vlastníctve mesta. Od pondelka sa budú zarezávať a vybúravať poškodené časti vozovky a výtlky, v stredu sa začne aj so samotným asfaltovaním.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
