Budú stíhať poslancov Polačeka a Gibódu?
Dlhodobý spor medzi starostom mestskej časti Sever a jej dvoma poslancami má nový rozmer. Marián Gaj podal na prokuratúru trestné oznámenie na Jaroslava Polačeka a Marcela Gibódu.
Podnet na trestné stíhanie dal Gaj pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy. Súvisí to s prípadom z roku 2011, keď mestská časť okamžite skončila pracovný pomer so svojím zamestnancom.
Ten sa mal pri oznamovaní výpovede dopustiť voči vtedajšiemu prednostovi miestneho úradu Polačekovi fyzického útoku. Následne bol s ním preto okamžite ukončený pracovný pomer. Prepustený zamestnanec konflikt popieral.
[ad][/ad]Podal žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy. Súd ako svedkov vypočul aj poslancov Polačeka a Gibódu, ktorý bol prítomný pri inkriminovanej udalosti.
Prvý vypovedal, že zamestnanec mu chcel v kancelárii vytrhnúť z rúk papier a búchal ho po hrudi. Gibóda tvrdil, že zamestnanec mal vyskočiť spoza stola a napadnúť Polačeka, ktorý sa bránil.
Doniesol list úradníčky
Gaj na pojednávaní predložil list zamestnankyne úradu, ktorá v ňom uviedla, že v uvedený deň k fyzickému napadnutiu nedošlo. Na základe tohto listu súd znova predvolal Polačeka. Tentokrát uviedol, že zamestnanec kráčal v kancelárii oproti nemu a on cúval. Za miesto incidentu určil malú chodbičku.
Okresný súd Košice I rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo neplatné. V zdôvodnení rozsudku tiež uviedol, že výpovede svedkov o tom, ako malo prebiehať fyzické napadnutie prednostu zo strany navrhovateľa, sa líšia.

Súd uviedol, že skutok tak, ako je popísaný v okamžitom skončení pracovného pomeru, sa nestal. Náhradu ušlej mzdy rieši súd v inom konaní.
Po rozhodnutí súdu sa Gaj rozhodol podať trestné oznámenie. Vyšetrovateľ ho odmietol, ale starosta podal sťažnosť na Okresnú prokuratúru Košice I.
„Prokurátor uložil vyšetrovateľovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná a nariadil vyšetrovateľovi vykonať ďalšie úkony potrebné na rozhodnutie vo veci. Tieto úkony v tejto chvíli nemôžeme špecifikovať,“ povedal Milan Filičko, hovorca Krajskej prokuratúry v Košiciach.
Polaček považuje konanie starostu za snahu pomstiť sa mu. „Je to zúfalá snaha starostu o diskreditáciu pre spor s výhražnými antisemitskými SMS-kami,“ reagoval Polaček. O trestnom oznámení doteraz nevedel.
Starosta Gaj priznáva osobné spory s poslancami, ale tvrdí, že pri trestnom oznámení konal ako štatutár mestskej časti. Hovorí, že ho k tomu viedol právoplatný rozsudok, kedy súd konštatoval, že sa skutok nestal tak, ako svedčili poslanci.
Gaj: Mal konať sudca
„Podľa môjho názoru toto trestné oznámenia mal podať priamo sudca. Ja ako starosta musím predísť finančným škodám, respektíve mám konať tak, aby som zabezpečil úhradu škody, ktorá vznikne zavinením konkrétnych osôb v pracovnoprávnom spore,“ doplnil Gaj.
Podľa neho svedectvo Polačeka a Gibódu malo závažný a významný vplyv na rozsudok v neprospech mestskej časti.
Odporúčané články
Už v nasledujúcej letnej sezóne by sa návštevníci Národného olympijského centra plaveckých športov (NOCKE) mohli spúšťať z jeho novej tobagánovej veže. Pre svoje letné osvieženie budú mať na výber 55-metrový turbo alebo pomalší 90-metrový klasický tobogán.
Prenájom priestorov wellness v košickom Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE), ktorý už nejaký čas vzbudzuje otázky o férovosti a transparentnosti v Košiciach, si všimla aj bratislavská redakcia jedného z popredných slovenských denníkov. Nielenže išlo o investíciu vo výške 20 miliónov eur, ale pozoruhodné je aj to, že prevádzku rozsiahleho wellness centra, ktoré súťažila mestská firma, vyhral mestský poslanec Miroslav Špak. Hoci mesto a jeho správcovská firma Tepelné hospodárstvo (TEHO) tvrdia, že súťaž bola transparentná, Transparency international upozornila na možné etické výhrady spojené s podnikaním voleného zástupcu mesta v mestskom projekte.
Fluktuácia zamestnancov na Slovensku dosahuje v súčasnosti rekordné hodnoty, pričom priemerná ročná miera odchodov sa pohybuje medzi 14 až 16 %, zatiaľ čo za zdravú sa považuje 5 až 7 %. Podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) za týmto trendom stojí kombinácia rýchlejšieho životného tempa, vyšších očakávaní od práce a lepšej dostupnosti pracovných príležitostí.