Čierne skládky treba nahlasovať
Všímavosť ľudí považuje Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) pri čiernych skládkach za dôležitú.
„Včasné odstránenie čiernej skládky je omnoho lacnejšie, ako jej neskoršia, finančne drahá likvidácia s problematickým dokazovaním jej pôvodcu,“ pripomenul hovorca združenia Michal Kaliňák.
S informáciou o čiernej skládke sa môžu občania obrátiť na mestá a obce, ale aj odbory životného prostredia na okresných úradoch.
Ak sa pôvodca čiernej skládky nezistí, jej likvidácia je na pleciach samosprávy. „Je financovaná z peňazí, ktoré mohlo mesto či obec využiť na ktorýkoľvek iný účel v rámci svojich priorít, rozvoja služieb a podobne,“ upozornil Kaliňák.
Zvýšené náklady obce sa podľa Zuzany Onufer z tlačového odboru Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR môžu premietnuť aj vo výške miestneho poplatku za komunálny odpad.
[ad][/ad]Zmena odpadovej politiky
Envirorezort vidí riešenie čiernych skládok v zmene odpadovej politiky tak, aby sa viac oplatilo triediť a recyklovať. „Veľké nádeje vkladáme aj do zákona o zálohovaní PET fliaš a plechoviek, ako aj do zákazu predaja vybraných jednorazových plastov,“ načrtla Onufer.
Konkrétne opatrenia prináša podľa Onufer aj vo februári schválená Envirostratégia 2030. „Napríklad, ak obec alebo súkromný vlastník pozemku ani po výzve orgánu štátnej správy neodstráni nelegálnu skládku odpadu, odstránia ju kompetentné štátne organizácie na náklady vlastníka pozemku, prípadne obce, v ktorej katastri sa skládka nachádza,“ uviedla.
Opustené a nestrážené pozemky
Čierne skládky najčastejšie vznikajú na opustených, nestrážených pozemkoch, na ktoré ľudia nechodia často.
„Aj preto samosprávy zvyšujú pozornosť takýmto lokalitám, dokonca máme skúsenosti s tým, že sa osvedčili napríklad fotopasce alebo pravidelné kontrolné výjazdy, monitoring opustených plôch a inštalácia oddychových zón na pozemkoch, ktoré boli miestom častého zakladania čiernych skládok,“ priblížil Kaliňák.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
V metropole východu sa tento týždeň sa začalo aj so súvislými opravami chodníkov vo veľkých mestských častiach. Ako prvé dostanú nový asfaltový povrch chodníky na uliciach Čajakova 3, Florianska pri rohu so Škultétyho ulicou, Vojenská 4 – 12, Rosná 1 – 5, Užhorodská (vnútorná časť), Južná trieda 19, Ladožská 7 -16, Družicová 1 – 3, Stálicová 1 – 5, Watsonova 53 – 57, Vysokoškolská, Tomašikova 1 – 25, Obchodná vnútroblok, Pekinská za budovou Freshu, Belehradská 11 po vežiak na Juhoslovanskej 7, chodník pred ZŠ Belehradská, Maršala Koneva pri Poliklinike Východ, Kalinovská 2 – 18 ako aj chodník pred ZŠ Fábryho.
Národné olympijské centrum plaveckých športov v Košiciach a úsek rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna sa stali hlavnými víťazmi 31. ročníka celoslovenskej súťaže Stavba roka 2025. Aktuálny ročník potvrdil silné zastúpenie a kvalitu projektov v regiónoch, pričom viacero prestížnych ocenení smeruje na východné Slovensko.
Štvrtkové rokovanie Národnej rady (NR) SR ukončili poslanci debatou k novele zákona o meste Košice, ktorá predpokladá zníženie počtu košických mestských častí (MČ). V rozprave vystupovali najmä opoziční poslanci. Kritizovali, že do návrhu prišli v druhom čítaní výrazné zmeny.
