Čierne skládky treba nahlasovať

Všímavosť ľudí považuje Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) pri čiernych skládkach za dôležitú.

„Včasné odstránenie čiernej skládky je omnoho lacnejšie, ako jej neskoršia, finančne drahá likvidácia s problematickým dokazovaním jej pôvodcu,“ pripomenul hovorca združenia Michal Kaliňák.

S informáciou o čiernej skládke sa môžu občania obrátiť na mestá a obce, ale aj odbory životného prostredia na okresných úradoch.

Ak sa pôvodca čiernej skládky nezistí, jej likvidácia je na pleciach samosprávy. „Je financovaná z peňazí, ktoré mohlo mesto či obec využiť na ktorýkoľvek iný účel v rámci svojich priorít, rozvoja služieb a podobne,“ upozornil Kaliňák.

Zvýšené náklady obce sa podľa Zuzany Onufer z tlačového odboru Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR môžu premietnuť aj vo výške miestneho poplatku za komunálny odpad.

Zmena odpadovej politiky 

Envirorezort vidí riešenie čiernych skládok v zmene odpadovej politiky tak, aby sa viac oplatilo triediť a recyklovať. „Veľké nádeje vkladáme aj do zákona o zálohovaní PET fliaš a plechoviek, ako aj do zákazu predaja vybraných jednorazových plastov,“ načrtla Onufer.

Konkrétne opatrenia prináša podľa Onufer aj vo februári schválená Envirostratégia 2030. „Napríklad, ak obec alebo súkromný vlastník pozemku ani po výzve orgánu štátnej správy neodstráni nelegálnu skládku odpadu, odstránia ju kompetentné štátne organizácie na náklady vlastníka pozemku, prípadne obce, v ktorej katastri sa skládka nachádza,“ uviedla. 

Opustené a nestrážené pozemky

Čierne skládky najčastejšie vznikajú na opustených, nestrážených pozemkoch, na ktoré ľudia nechodia často.

„Aj preto samosprávy zvyšujú pozornosť takýmto lokalitám, dokonca máme skúsenosti s tým, že sa osvedčili napríklad fotopasce alebo pravidelné kontrolné výjazdy, monitoring opustených plôch a inštalácia oddychových zón na pozemkoch, ktoré boli miestom častého zakladania čiernych skládok,“ priblížil Kaliňák.