Cirkvi: Popolcovou stredou sa začína 40-dňové pôstne obdobie

Veľký pôst sa začína pre rímskokatolícku aj evanjelickú cirkev.

V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda spojená s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. Aj podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Bývalo zvykom jesť cestoviny či pirohy.

Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Mimo pandémie je súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch v tento deň posvätenie popola. Následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: “Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš”, alebo: “Kajajte sa a verte v evanjelium”. Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.

Zdravotná situácia súčasnej pandémie má vplyv aj na špecifické úpravy v liturgickej oblasti. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí v tomto zmysle upravila spôsob udeľovania popola pri slávení Popolcovej stredy. Kňaz aktuálne prednesie modlitbu požehnania popola. Pokropí popol svätenou vodou bez slov. Potom sa obráti k prítomným a iba raz pre všetkých vysloví formulu, ako je uvedená v Rímskom misáli: “Kajajte sa a verte evanjeliu” alebo “Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš”.Obrad sypania si popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od 8. storočia.

Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v ten deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie si popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie si popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.

Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele, v tomto roku pripadla na 4. apríla.

V gréckokatolíckej cirkvi sa začal Veľký pôst (Svätá Štyridsiatnica) pred Veľkou nocou (Paschou) v pondelok 15. februára.

Desiaty ročník kampane Pôstna krabička.

Slovenská katolícka charita (SKCH) otvára na Popolcovú stredu desiaty ročník kampane Pôstna krabička.

Jej symbolom je skladacia papierová krabička, tento rok s tvárou rwandskej školáčky Honorine, a jej významom odkaz, že pôstne obdobie môžu ľudia prežiť nielen odpustením si jedla, ale aj v prejavoch konkrétnej solidarity s núdznymi. TASR o tom informovala vedúca sekcie medzinárodnej spolupráce SKCH Daniela Petrášová.

“Štedrosť Slovákov umožnila SKCH založiť Centrum pre HIV pozitívne deti na severe Ugandy, jednej z najchudobnejších krajín v Afrike. Za ostatné roky k centru pribudli komunitná škôlka, remeselné dielne a rozsiahly sociálny program podpory detí prostredníctvom Adopcie na diaľku,” priblížil generálny sekretár SKCH Erich Hulman. V Rwande zas vybudovali kultúrne centrum pre deti z chudobných rodín.

Počas roka chce SKCH pokračovať v zlepšovaní kvality vzdelávania v materských školách, ktoré prevádzkuje v Ugande aj Rwande, aby čo najviac detí z veľmi chudobných rodín získalo predškolské vzdelanie a základ na úspech po nástupe do školy. Tiež plánuje rozšíriť učňovské dielne. Záujem je o kurzy murárstva, počítačových zručností či kurzy pre kuchárov a čašníkov.

Obálky, v ktorých nájdu záujemcovia papierovú krabičku na zloženie, brožúru s informáciami o podporovaných projektoch i svedectvami partnerov o význame práce SKCH na africkom kontinente, si môžu vyzdvihnúť v predsieňach kostolov alebo požiadať o zaslanie na www.postnakrabicka.sk.

(TASR)