Členstvo v skupine takáčovcov priznal jeden obžalovaný
Pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku dnes pokračuje hlavné pojednávanie s údajnými členmi zločineckej skupiny známej ako takáčovci. Prokuratúra v tomto prípade podala obžalobu na 16 osôb pre založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, ale aj vydieranie, hrubý nátlak alebo poškodzovanie cudzieho majetku. K predmetnej trestnej veci neskôr pripojili aj obžalobu proti advokátovi Martinovi R., ktorý podľa orgánov činných v trestnom konaní ovplyvňoval výpovede svedkov v trestných konaniach v prospech skupiny.
Všetci obžalovaní dnes pred súdom vyhlásili, že sú nevinní. Výnimkou bol len Pavol K., ktorý priznal vinu v bode 1 obžaloby, teda založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny. Obžalovaný vyhlásil, že skutok ľutuje, vo veci ďalších aktivít, ktoré sú mu kladené za vinu, sa cíti nevinný. Obžalovaný Henrich S. sa v niektorých bodoch odmietol vyjadriť, v iných sa cíti nevinný.
Takáčovci pôsobili najmä v bratislavskom Ružinove, ale aj v Petržalke a v centre hlavného mesta od 90. rokov 20. storočia. Zameriavali sa na výpalníctvo, gastronomické služby či herne. Neskôr začali pôsobiť aj na území Trnavského a Nitrianskeho kraja. Po smrti zakladateľa skupiny Jána Takáča v júli 2003, zavraždení Róberta Pála a zastrelení Jozefa Surovčíka v Senci, sa stal údajným bosom skupiny Ľubomír K. prezývaný Kudla. Ten si momentálne odpykáva právoplatný trest 25 rokov väzenia za objednávku vraždy podnikateľa Romana Krajčího. Národná kriminálna agentúra podnikla voči členom skupiny v roku 2017 akciu Aladin a následne v roku 2019 aj akciu Apač.
Zdroj: (SITA, sa;kh)
Odporúčané články
V košickej mestskej hromadnej doprave dôjde od nedele 8. marca k dočasným zmenám. Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) upozorňuje cestujúcich, že úpravy trás sa dotknú viacerých autobusových liniek pre pokračujúce práce na Rastislavovej ulici.
Ukrajina si v utorok pripomenula štvrté výročie začiatku ruskej plnohodnotnej invázie prejavmi solidarity zo strany svojich najbližších spojencov, pričom koniec najkrvavejšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny zostáva v nedohľadne.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
