Čo s „okrasou“ Ťahanoviec?
Zastávky mestskej hromadnej dopravy na Sídlisku Ťahanovce sú špecifické. Podobné nenájdete v inej mestskej časti. Pri čakárni sú novinové stánky. Lenže aj na ne sa podpísal zub času a momentálne žiadny z nich neslúži svojmu účelu.
Majiteľ bývalých novinových stánkov ich ponúkol mestskej časti na predaj. Na sociálnej sieti o tom obyvateľov informoval Peter Kolár, neposlanec, člen komisie výstavby, dopravy, životného prostredia a ochrany zdravia.
[ad][/ad]Sklady posypu?
„Za všetky by rád zinkasoval spolu 3 000 eur. Na komisii sme sa rozhodli ponúknuť mu 300 eur. Zrejme na trhu nenašiel žiadneho iného kupca, tak to skúša predať sídlisku. Ale to už špekulujem. Pointa je, že ekonomicky sú nezhodnotiteľné. My tam vieme maximálne uskladniť napr. posypový materiál…,“ píše Kolár v statuse a pýta sa, čo by z nich navrhovali zriadiť Ťahanovčania.
Dva v jednom
Chceli sme vedieť, čo si o tejto myšlienke myslí starosta MČ Sídlisko Ťahanovce Miloš Ihnát. „Áno, je pravda, že majitelia stánkov nám ponúkli za 3 000 eur priestor pri zastávkach. Tie stánky sú práve problémom, najradšej by sme sa ich na celom sídlisku zbavili,“ konštatuje a dodáva, že návrh predložili komisiám pri miestnom zastupiteľstve.
„Stánky majú zavedenú aj elektrinu. Ak sa nedohodneme s majiteľom, tak nie je možné oddeliť stánok a zastávku MHD. Stánky by takto museli byť naďalej súčasťou zastávok a budú „skrášľovať‘ okolie.“
Rozhodnú poslanci
Starosta nemá žiadnu zákonnú páku, aby donútil vlastníka stánok zlikvidovať na vlastné náklady. „Existuje jedine možná dohoda,“ hovorí o probléme Ihnát. Podľa jeho názoru je využiteľnosť priestoru stánkov aj v prípade kúpy takmer nulová. „Vynaloženie troch tisícok eur na takmer istú likvidáciu je podľa mňa nehospodárne.“
Nakoniec aj tak na záver rozhodnú na rokovaní poslanci miestneho zastupiteľstva. „Podnikateľovi navrhneme tristo eur a uvidíme jeho reakciu,“ uviedol na záver Ihnát.
Zaujímavé návrhy obyvateľov sídliska
Martin Palkovič: Treba to rozdeliť. Nájsť banku, ktorá by tam napr. umiestnila bankomat, automat na lístky alebo tiež miesto na poštovú schránku. Možností je veľa…
Jozef Ridarčík: Napr: Antik – share bike/electro kolobežiek. Otvoriť to, kolobežky/bike na zámok, appka, beriem a podľa podmienok vrátim. Tak 3 – 8 ks tam vojde, prerábka by nebola drahá.
Gabriel Bartko: Nech sa tam predávajú noviny a podobné veci. Ak ich je 10, dáte prácu najmenej 10 ľuďom – či už na dôchodku, alebo ŤZP…
Peter Krešák: Treba z toho urobiť fajčiarsku miestnosť, aby fajčiari nemrzli, poprípade aby neboli na daždi, keď čakajú na spoj.
Dávid Veľký Vajčák: Spraviť z toho verejné WC… Vždy to človeka chytí, keď už čaká na autobus.
Peter Einsty Vrábel: Hand made stánky, ovocie, zelenina z dvora?
Dominik Justin Dlabaj: Niečo na štýl stánku, ale aj rýchle občerstvenie: hot-dog, langoše, možno zmrzlina… veľa nápadov mám.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Na jeho vznik upozornila mestská časť (MČ) na sociálnej sieti s tým, že združenie má aj podporu vedenia MČ. „Cieľom bude budovať bezpečnejšie sídlisko a byť očami a ušami pre obe policajné zložky. Aby sa naše deti, naši seniori, ale aj všetci obyvatelia cítili bezpečnejšie a budovali si všetci väčšiu úctu k našej MČ a k sebe navzájom,“ uviedla mestská časť.
Mesto ponúka svojim dlžníkom zbaviť sa dlhov, pričom do konca roka okrem dlžnej sumy zaplatia pokutu iba 5 eur. V priebehu tohto roka prišlo s viacerými zmenami týkajúcimi sa daní a miestnych poplatkov. V uplynulých mesiacoch začalo s využívaním moderných technológií, smart riešení a automatizovaným prístupom k databázam z Registra fyzických osôb, ktoré doposiaľ nemalo k dispozícii. Tieto nástroje mu umožnili efektívnejšie identifikovať obyvateľov, ktorí si neplnili svoju povinnosť a vyhýbali sa plateniu miestnych daní a poplatkov.
Prezident Peter Pellegrini nepodpíše zákon, ktorým sa transformuje Úrad na ochranu oznamovateľov na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti ani po prelomení jeho veta parlamentom. Ako uviedol v zverejnenom videu, dôvody, ktoré uviedol pri vetovaní zákona trvajú aj naďalej. Zákon však v prípade prelomenia veta hlavy štátu platí aj bez jej podpisu.
