Dlhodobé hrozby pre SR zahŕňajú extrémne počasie, šírenie nebezpečných látok, prípadne epidémie
Medzi dlhodobé hrozby, ktorým môže Slovensko čeliť v horizonte 25 až 30 rokov, patria napríklad extrémne počasie ako horúčavy a mrazy, povodne, suchá, požiare, šírenie nebezpečných látok alebo ľudské, prípadne zvieracie epidémie. Konštatuje to Národná stratégia riadenia rizík bezpečnostných hrozieb SR, ktorú dnes schválila vláda. Podľa dokumentu z dielne rezortu vnútra je 19 z celkovo 25 identifikovaných hrozieb spojených s negatívnymi vplyvmi zmeny klímy.
„Zhrnutím dlhoročnej prognózy je možné skonštatovať, že v súvislosti so zmenou klímy budú riziká ohrozenia obyvateľstva a kritickej infraštruktúry len narastať,” uvádza sa v materiáli. SR bude podľa stratégie aj v dlhodobom horizonte čeliť rizikám povodní, zosuvov pôdy, snehových kalamít, veterných smrští, požiarov a hrozbám spojených s nebezpečnými látkami. „Ide o riziká, na ktoré je nevyhnutné mať adekvátne kapacity, systém riadenia, plánované opatrenia a najmä finančné nástroje. Bude potrebné investovať do systémov prognózy a analýzy trendov a do zabezpečenia včasného varovania a vyrozumenia obyvateľstva, do opatrení, ochranných a typových plánov a záchranných a monitorovacích modulov,” konštatuje ministerstvo vnútra.
Pokiaľ ide o aktérov, ktorí by mali rizikám čeliť, podľa dokumentu sa delia na verejnú správu (ministerstvá, zložky krízového riadenia, miestna a regionálna územná samospráva) a súkromný sektor (podnikateľské subjekty, odborná verejnosť). „Integrovaný prístup aktérov by mal smerovať k posilneniu a skvalitneniu prípravy na riadenie rizika hrozieb, a zároveň k zlepšeniu samotného systému riadenia rizík bezpečnostných hrozieb, mimoriadnych udalostí a krízových situácií,” uvádza sa v materiáli. Dokument dodáva, že posilnenie a modernizácia vedomostných a technologických kapacít aktérov krízového riadenia má viesť k zvýšeniu odolnosti krajiny voči hrozbám a k zníženiu dôsledkov ich dopadu na funkčnosť štátu a na zdravie a životy jeho obyvateľov.
Zdroj: (SITA, sa;kh)
Odporúčané články
Väčšina Slovákov pociťuje nostalgiu za obdobím socializmu. Až 60 percent obyvateľov verí, že život v bývalom režime bol lepší ako dnes. Podľa prieskumu DEKK Inštitútu má pozitívny obraz o socializme približne 65 percent ľudí, zatiaľ čo len niečo vyše 28 percent si myslí, že za socializmu bolo horšie než dnes. Údaje odhaľujú komplexné príčiny tohto javu a upozorňujú na riziká, ktoré z neho pre súdržnosť spoločnosti vyplývajú. Anketou na našej facebookovej stránke sme chceli zistiť, aký názor majú Košičania.
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) sprístupnila webovú stránku s registračným formulárom, prostredníctvom ktorého môžu cestujúci požiadať o mimoriadne odškodnenie za zranenia, ktoré utrpeli pri nedávnych železničných nehodách pri Jablonove nad Turňou a Pezinku. Vláda SR schválila jednorazový finančný príspevok 12. novembra ako mimoriadnu formu pomoci nad rámec zákonných povinností dopravcu.
V pondelok 10. novembra 2025, krátko po 9:13 hod., prijalo operačné stredisko Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach oznámenie o požiari. “Išlo o požiar jednoduchej stavby na Podjavorinskej ulici, v mestskej časti Košice – Luník IX,” uvádza mjr. Ing. Jozef Bálint, hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach. Príčina vzniku požiaru je predmetom vyšetrovania. Mesto ponúklo núdzové bývanie, hovorí o výbuchu.
