Dlhodobé hrozby pre SR zahŕňajú extrémne počasie, šírenie nebezpečných látok, prípadne epidémie
Medzi dlhodobé hrozby, ktorým môže Slovensko čeliť v horizonte 25 až 30 rokov, patria napríklad extrémne počasie ako horúčavy a mrazy, povodne, suchá, požiare, šírenie nebezpečných látok alebo ľudské, prípadne zvieracie epidémie. Konštatuje to Národná stratégia riadenia rizík bezpečnostných hrozieb SR, ktorú dnes schválila vláda. Podľa dokumentu z dielne rezortu vnútra je 19 z celkovo 25 identifikovaných hrozieb spojených s negatívnymi vplyvmi zmeny klímy.
„Zhrnutím dlhoročnej prognózy je možné skonštatovať, že v súvislosti so zmenou klímy budú riziká ohrozenia obyvateľstva a kritickej infraštruktúry len narastať,” uvádza sa v materiáli. SR bude podľa stratégie aj v dlhodobom horizonte čeliť rizikám povodní, zosuvov pôdy, snehových kalamít, veterných smrští, požiarov a hrozbám spojených s nebezpečnými látkami. „Ide o riziká, na ktoré je nevyhnutné mať adekvátne kapacity, systém riadenia, plánované opatrenia a najmä finančné nástroje. Bude potrebné investovať do systémov prognózy a analýzy trendov a do zabezpečenia včasného varovania a vyrozumenia obyvateľstva, do opatrení, ochranných a typových plánov a záchranných a monitorovacích modulov,” konštatuje ministerstvo vnútra.
Pokiaľ ide o aktérov, ktorí by mali rizikám čeliť, podľa dokumentu sa delia na verejnú správu (ministerstvá, zložky krízového riadenia, miestna a regionálna územná samospráva) a súkromný sektor (podnikateľské subjekty, odborná verejnosť). „Integrovaný prístup aktérov by mal smerovať k posilneniu a skvalitneniu prípravy na riadenie rizika hrozieb, a zároveň k zlepšeniu samotného systému riadenia rizík bezpečnostných hrozieb, mimoriadnych udalostí a krízových situácií,” uvádza sa v materiáli. Dokument dodáva, že posilnenie a modernizácia vedomostných a technologických kapacít aktérov krízového riadenia má viesť k zvýšeniu odolnosti krajiny voči hrozbám a k zníženiu dôsledkov ich dopadu na funkčnosť štátu a na zdravie a životy jeho obyvateľov.
Zdroj: (SITA, sa;kh)
Odporúčané články
Občianske združenie Košická Záchranka spolu s Východoslovenským ústavom srdcových a cievnych chorôb, a.s., dnes odovzdali verejnosti do užívania automatický externý defibrilátor (AED). Ide už o štvrté takéto zariadenie, ktoré do ulíc mesta umiestnilo občianske združenie. Nový defibrilátor je k dispozícii na telefónnej búdke oproti OC Urban, teda na mieste, ktoré je jedno z najfrekventovanejších na Hlavnej ulici v Košiciach.
Ľudia si opäť pripnú červený mak na znak úcty k vojnovým hrdinom. V pondelok 11. novembra si Slovensko pripomenie Deň vojnových veteránov. Ako informovalo združenie Post Bellum, tento deň je príležitosťou pripomenúť si príbehy hrdinov, ktorí bojovali za slobodu.
Košický primátor Jaroslav Polaček má preskúmať možnosti premiestnenia alebo odstránenia Pamätníka vojakov Sovietskej armády na Námestí osloboditeľov. Dovtedy je prioritou trvalé odstránenie symbolov komunizmu, ako kosák a kladivo, ktoré sa na pomníku nachádzajú. Rozhodlo o tom mestské zastupiteľstvo na svojom utorkovom rokovaní, kde poslanci schválili príslušné uznesenie.
