Dlhodobé hrozby pre SR zahŕňajú extrémne počasie, šírenie nebezpečných látok, prípadne epidémie
Medzi dlhodobé hrozby, ktorým môže Slovensko čeliť v horizonte 25 až 30 rokov, patria napríklad extrémne počasie ako horúčavy a mrazy, povodne, suchá, požiare, šírenie nebezpečných látok alebo ľudské, prípadne zvieracie epidémie. Konštatuje to Národná stratégia riadenia rizík bezpečnostných hrozieb SR, ktorú dnes schválila vláda. Podľa dokumentu z dielne rezortu vnútra je 19 z celkovo 25 identifikovaných hrozieb spojených s negatívnymi vplyvmi zmeny klímy.
„Zhrnutím dlhoročnej prognózy je možné skonštatovať, že v súvislosti so zmenou klímy budú riziká ohrozenia obyvateľstva a kritickej infraštruktúry len narastať,” uvádza sa v materiáli. SR bude podľa stratégie aj v dlhodobom horizonte čeliť rizikám povodní, zosuvov pôdy, snehových kalamít, veterných smrští, požiarov a hrozbám spojených s nebezpečnými látkami. „Ide o riziká, na ktoré je nevyhnutné mať adekvátne kapacity, systém riadenia, plánované opatrenia a najmä finančné nástroje. Bude potrebné investovať do systémov prognózy a analýzy trendov a do zabezpečenia včasného varovania a vyrozumenia obyvateľstva, do opatrení, ochranných a typových plánov a záchranných a monitorovacích modulov,” konštatuje ministerstvo vnútra.
Pokiaľ ide o aktérov, ktorí by mali rizikám čeliť, podľa dokumentu sa delia na verejnú správu (ministerstvá, zložky krízového riadenia, miestna a regionálna územná samospráva) a súkromný sektor (podnikateľské subjekty, odborná verejnosť). „Integrovaný prístup aktérov by mal smerovať k posilneniu a skvalitneniu prípravy na riadenie rizika hrozieb, a zároveň k zlepšeniu samotného systému riadenia rizík bezpečnostných hrozieb, mimoriadnych udalostí a krízových situácií,” uvádza sa v materiáli. Dokument dodáva, že posilnenie a modernizácia vedomostných a technologických kapacít aktérov krízového riadenia má viesť k zvýšeniu odolnosti krajiny voči hrozbám a k zníženiu dôsledkov ich dopadu na funkčnosť štátu a na zdravie a životy jeho obyvateľov.
Zdroj: (SITA, sa;kh)
Odporúčané články
V sobotu 29. novembra sa pri Dolnej bráne v Košiciach konal protest proti progresivizmu. Zvolávateľmi boli Alexander Riabov a Andrej Palko, na pódiu vystúpil spevák Marián Greksa či košický komunálny poslanec Michal Djordjevič. Cez telemost sa spojili aj s biskupom Schneiderom z Kazachstanu. Podľa organizátorov prišlo 3000 až 3500 ľudí. Cieľom občianskeho protestu bolo poukázať na škodlivosť ideológie progresivizmu v spoločnosti, rodine a poukázať na jeho dopad na ľudské práva.
Na jeho vznik upozornila mestská časť (MČ) na sociálnej sieti s tým, že združenie má aj podporu vedenia MČ. „Cieľom bude budovať bezpečnejšie sídlisko a byť očami a ušami pre obe policajné zložky. Aby sa naše deti, naši seniori, ale aj všetci obyvatelia cítili bezpečnejšie a budovali si všetci väčšiu úctu k našej MČ a k sebe navzájom,“ uviedla mestská časť.
Kandidát na predsedu Košického samosprávneho kraja Majo Porvažník a kandidát na primátora Košíc Martin Mudrák dnes spoločne oznámili spustenie crowdfundingovej kampane na Donio na podporu ich spoločného projektu „Žeby dobre bolo“. Ide o prvú komplexnú a profesionálnu víziu, ktorej cieľom je zmeniť Východné Slovensko a Košice z prežívajúceho regiónu na miesto európskeho významu.
