Dočasný zákaz bohoslužieb nie je porušením základných ľudských práv
Podľa právničky Andrey Salibovej by bol zákaz omší porušením ľudských práv iba v prípade, ak by boli omše zakázané a iné podujatia povolené.
[ad][/ad]
Dočasný zákaz bohoslužieb nie je porušením základných ľudských práv. Inštitút ľudských práv (IĽP) to uviedol v tlačovej správe, ktorú zaslal jeho riaditeľ Peter Weisenbacher. Mimovládna organizácia tak reagovala na výroky a kroky bývalého politika Jána Figeľa. Ten označil zákaz verejných bohoslužieb za porušenie práva a podal podnet generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, aby ho postúpil Ústavnému súdu SR a tiež Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.
[ad2][/ad2]„Dočasné obmedzenie niektorých ľudských práv a slobôd z dôvodu ochrany života a zdravia nie je ich porušením. V situácii, keď denne zomiera na COVID-19 100 ľudí a v nemocniciach sú tisícky vážne chorých, vláda a parlament môžu a robia správne, ak niektoré práva a slobody obmedzujú,“ povedal Weisenbacher. Neobstojí pritom podľa neho ani argument, že ide o porušenie kolektívnej formy uplatňovania náboženskej slobody. Zákazy sa totiž týkajú všetkých zhromaždení, a to dokonca vo vonkajšom prostredí.
Právnička Andrea Salibová uviedla, že zákaz omší by bol porušením ľudských práv iba v prípade, ak by boli omše zakázané, no iné podujatia povolené. To by podľa nej Figeľ ako bývalý vyslanec Európskej únie pre presadzovanie slobody náboženského vyznania mal vedieť. „V súčasnosti sme ale v situácii, keď je obmedzené aj zhromažďovacie právo, teda sú zakázané demonštrácie, čo je bezprecedentná situácia. Ak by sa teda malo uvažovať o nejakom uvoľňovaní opatrení, celkom určite by sa muselo začať umožnením zhromaždení v exteriéroch,“ dodala Salibová.
[ad3][/ad3](SITA, mma;mky, foto: SITA/ilustračné)
Odporúčané články
Prezident Peter Pellegrini nepodpíše zákon, ktorým sa transformuje Úrad na ochranu oznamovateľov na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti ani po prelomení jeho veta parlamentom. Ako uviedol v zverejnenom videu, dôvody, ktoré uviedol pri vetovaní zákona trvajú aj naďalej. Zákon však v prípade prelomenia veta hlavy štátu platí aj bez jej podpisu.
Prenájom priestorov wellness v košickom Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE), ktorý už nejaký čas vzbudzuje otázky o férovosti a transparentnosti v Košiciach, si všimla aj bratislavská redakcia jedného z popredných slovenských denníkov. Nielenže išlo o investíciu vo výške 20 miliónov eur, ale pozoruhodné je aj to, že prevádzku rozsiahleho wellness centra, ktoré súťažila mestská firma, vyhral mestský poslanec Miroslav Špak. Hoci mesto a jeho správcovská firma Tepelné hospodárstvo (TEHO) tvrdia, že súťaž bola transparentná, Transparency international upozornila na možné etické výhrady spojené s podnikaním voleného zástupcu mesta v mestskom projekte.
Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) rastie počet neodborne vyučovaných hodín fyziky a informatiky, pričom v rámci Slovenska sú problémy aj s technickou, etickou výchovou a občianskou náukou. IVP uvádza, že pri každom z týchto predmetov viac ako 30 percent hodín odučí nekvalifikovaný učiteľ. Zaujímalo nás, ako sú na tom s počtom kvalifikovaných učiteľov základné a stredné školy v Košiciach. Otázky sme adresovali učiteľom ZŠ a SŠ, Magistrátu mesta Košice aj Košickému samosprávnemu kraju.
