Dohoda s USA má prispieť k efektívnejšej ochrane utajovaných skutočností
Spoločná dohoda medzi Slovenskou republikou (SR) a Spojenými štátmi americkými (USA) by mala prispieť k efektívnejšej ochrane utajovaných skutočností. Ako sa uvádza v návrhu Dohody medzi vládou SR a vládou USA o bezpečnostných opatreniach na ochranu utajovaných skutočností, ktorú dnes odobrila vláda, cieľom dokumentu je zabezpečenie vzájomnej ochrany všetkých utajovaných skutočností. Teda takých, ktoré boli takto označené podľa právneho poriadku štátu niektorej zmluvnej strany a odovzdané druhej zmluvnej strane.
Dohoda podľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), ktorý návrh na rokovanie kabinetu predložil, upravuje podmienky, za akých je možné oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ako aj náležitosti ich označovania, zaobchádzania s utajovanými skutočnosťami a výmeny utajovaných skutočností alebo spolupráce príslušných bezpečnostných orgánov. Dokumenty kategorizuje na štyri stupne, a to konkrétne vyhradené, dôverné, tajné a prísne tajné. „Prijímajúca zmluvná strana je zodpovedná za ochranu všetkých utajovaných skutočností odovzdávajúcej zmluvnej strany spôsobom, ktorý je prinajmenšom rovnocenný ochrane priznanej utajovaným skutočnostiam odovzdávajúcou zmluvnou stranou, kým sú utajované skutočnosti pod jej kontrolou,“ konštatuje dohoda. Rovnako materiál zdôrazňuje, že zmluvné strany sú povinné zabezpečiť, aby všetky fyzické osoby, ktoré v rámci svojich úradných povinností vyžadujú prístup alebo postavenie, ktorých môže vyžadovať prístup k utajovaným skutočnostiam, majú udelenú príslušnú previerku personálnej bezpečnosti pred poskytnutím prístupu k takýmto utajovaným skutočnostiam.
Pokiaľ ide o eventuálne zničenie dokumentov, podľa dohody sa dokumenty a iné médiá obsahujúce utajované skutočnosti zničia spálením, skartovaním, rozdrvením alebo iným spôsobom, ktorý zabráni obnoveniu utajovaných skutočností v nich obsiahnutých. „Veci vrátane zariadenia, obsahujúce utajované skutočnosti, sa zničia spôsobom, ktorý spôsobí, že sa už nebudú dať rozoznať, aby sa predišlo obnoveniu utajovaných skutočností sčasti alebo v celku,“ uvádza dohoda.
NBÚ v tejto súvislosti konštatuje, že so Spojenými štátmi americkými má SR bilaterálnu dohodu o ochrane vojenských utajovaných z roku 1995, vnútroštátna legislatíva v oblasti ochrany utajovaných skutočností sa však medzitým viackrát výrazne zmenila. USA boli preto opakovane oslovované so žiadosťou o prípravu novej dohody s tým, že prvé rokovania sa uskutočnili vo februári 2020. „V súvislosti s podmienkami podpísania zmluvy sa v júli 2021 uskutočnila bezpečnostná návšteva zástupcov USA na Slovensku. Systém ochrany utajovaných skutočností v SR bol v zhodnotený mimoriadne pozitívne, neodzneli žiadne výhrady ani odporúčania,” uvádza NBÚ. Partnerskou organizáciou NBÚ, zodpovednou za vykonávanie tejto dohody, má byť Riaditeľstvo pre medzinárodné angažovanie sa Správy bezpečnosti obranných technológií (International Engagement Directorate Defense Technology Security Administration).
Keďže ide v tomto prípade o medzinárodnú zmluvu vládneho typu, pre nadobudnutie platnosti pre SR sa nevyžaduje súhlas Národnej rady SR ani ratifikácia prezidentkou SR.
Zdroj: (SITA, sa;DSe)
Odporúčané články
Akademická únia v Oxforde (AUO) a Európske obchodné zhromaždenie v Oxforde (Spojené kráľovstvo) je inštitúcia s viac ako 25-ročnými skúsenosťami s oceňovaním vynikajúcich podnikov a lídrov zo 74 krajín.
Európsky parlament a členské štáty Európskej únie sa v stredu dohodli na zákaze dovozu všetkého ruského zemného plynu do EÚ najneskôr do jesene 2027. Dohoda predstavuje kompromis medzi členskými štátmi a Parlamentom, ktorý požadoval skoršie zavedenie zákazu.
Prenájom priestorov wellness v košickom Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE), ktorý už nejaký čas vzbudzuje otázky o férovosti a transparentnosti v Košiciach, si všimla aj bratislavská redakcia jedného z popredných slovenských denníkov. Nielenže išlo o investíciu vo výške 20 miliónov eur, ale pozoruhodné je aj to, že prevádzku rozsiahleho wellness centra, ktoré súťažila mestská firma, vyhral mestský poslanec Miroslav Špak. Hoci mesto a jeho správcovská firma Tepelné hospodárstvo (TEHO) tvrdia, že súťaž bola transparentná, Transparency international upozornila na možné etické výhrady spojené s podnikaním voleného zástupcu mesta v mestskom projekte.


