Ekonomika sa v tomto roku prepadne o 7,2 percenta
Slovenská ekonomika sa v tomto roku prepadne o 7,2 %. Predpokladá to Ministerstvo financií (MF) SR v aktuálnej makroprognóze, ktorú zverejnilo v stredu. Dôvodom je pandémia nového koronavírusu a opatrenia na jej tlmenie. Postupné oživenie ekonomiky očakáva už v druhej polovici roka, pre budúci rok odhaduje jej opätovný rast o 6,8 %.
Vo svojom základnom scenári Inštitút finančnej politiky (IFP) vychádza z predpokladu, že slovenská ekonomika aj jej zahraniční obchodní partneri zostanú výrazne utlmení dva mesiace.
„Výkon ekonomiky klesne výrazne najmä v druhom štvrťroku, a to naprieč sektormi služieb, priemyslu a stavebníctva. V druhej polovici roka očakávame postupné oživenie, hoci nie rovnomerne v každom sektore, keďže čiastočné obmedzenia môžu stále pretrvávať,“ avizuje inštitút v komentári k novej prognóze.
[ad][/ad]Veľká neistota
Predkrízový výkon by mala slovenská ekonomika dosiahnuť koncom roka 2021. IFP však zároveň upozorňuje, že neistota ohľadom ďalšieho vývoja ostáva veľká. Predĺženie pandémie alebo jej opakovaný návrat v druhej polovici roka by recesiu výrazne prehĺbili.
Ekonomiku stiahnu nadol procyklické investície, absencia zahraničného dopytu aj obmedzená domáca spotreba. „Hoci disponibilný príjem obyvateľstva neklesá tak výrazne, spotreba domácností je ovplyvnená viacerými kanálmi, opatreniami proti šíreniu nákazy, obavami z nakazenia aj neistotou ohľadom budúceho vývoja,“ priblížil IFP. Výpadok príjmov je na druhej strane čiastočne kompenzovaný vládnymi opatreniami.
Ľudia prídu o prácu
Zamestnanosť v roku 2020 podľa prognózy výrazne klesne a z trhu práce ubudne 88-tisíc pracovných miest. Ľudia prídu o prácu najmä vo vybraných sektoroch služieb ako turizmus, stravovacie služby, maloobchod či doprava, ale aj v priemysle a stavebníctve. Vládne opatrenia podporujúce skrátenú prácu, tzv. kurzarbeit budú nárast nezamestnanosti tlmiť. Bez nich by došlo k výraznejšiemu prepúšťaniu a nezamestnanosť by bola o takmer 20.000 osôb vyššia, predpokladá inštitút.
Miera nezamestnanosti tak v roku 2020 stúpne, a to na odhadovaných 8,8 %. V ďalších rokoch bude klesať, ale naďalej sa udrží nad predkrízovou úrovňou. Oživenie trhu práce predpokladá IFP v druhom polroku, avšak bude len postupné.
Rast priemernej mzdy sa tento rok spomalí na 1,6 %. Jej vývoj bude tlmený veľkým množstvom poberateľov dávky ošetrovného a nemocenskej dávky, ako aj nižšou mzdou plynúcou zo skrátených úväzkov. Reálna mzda bude pre výpadok ekonomickej aktivity stagnovať.
Spomalí sa inflácia
Inflácia v roku 2020 podľa prognózy spomalí na 1,7 %. „Zníženie je výsledkom najmä výrazného poklesu cien ropy pre cenovú vojnu jej producentov. Nižšia cena ropy stlmí aj rast cien potravín v dôsledku nižších cien vstupov v poľnohospodárstve,“ priblížil IFP.
V budúcom roku sa očakávaný rast cien zníži takmer na nulu. Nízke ceny ropy a vývoj budúcich kontraktov energetických komodít naznačujú výrazný pokles regulovaných cien energií. K nemu sa pridá aj spomalenie rastu cien služieb a tovarov pre prepad ekonomiky a jej výrazné podchladenie.
„V ďalších rokoch očakávame s postupným oživením ekonomiky aj postupný návrat dopytovej inflácie. V strednodobom horizonte rast cien dosiahne 2%,“ avizuje IFP.
(TASR)
[ad2][/ad2]Odporúčané články
V obci Mníšek nad Hnilcom v okrese Gelnica zasahovali v utorok ráno hasiči pri požiari expedičného skladu. Oheň bol podľa informácií ohlásený krátko po 5:30.
Tento týždeň sa v súvislosti so spustením výroby teplej obaľovanej asfaltovej zmesi začína v Košiciach s opravami výtlkov, prepadnutých častí a iných závad na cestách a chodníkoch vo vlastníctve mesta. Od pondelka sa budú zarezávať a vybúravať poškodené časti vozovky a výtlky, v stredu sa začne aj so samotným asfaltovaním.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.