Environmentálna výchova bude na školách povinná
Environmentálne témy sa stanú súčasťou povinného vzdelávania. Žiaci sa budú učiť o tom, ako aktívne prispievať k riešeniu klimatických problémov. Dôvodom má byť zhoršenie stavu životného prostredia, ubúdajúce zásoby neobnoviteľných zdrojov a globálne otepľovanie. Zmena nastane po zavedení kurikulárnej reformy do praxe. Klimatické témy budú zahrnuté v predmetoch geografia, občianska náuka, chémia a biológia. Informoval o tom Odbor komunikácie a marketingu ministerstva školstva v tlačovej správe.
Reforma základného vzdelávania so sebou prinesie aktivity priamo v prírode, projekty v miestnej komunite, vlastné bádanie či experimenty žiakov v oblasti ochrany životného prostredia. „Od memorovania prejdeme k zážitkovému vyučovaniu. Žiaci sa o ochrane prírody nebudú učiť naspamäť poučky, ale učitelia ich budú viesť k aktívnym riešeniam environmentálnych problémov. Žiaci sa teda v triede nielen oboznámia s informáciami, ale budú ich vedieť pochopiť a následne využiť. Je to spôsob, ako viesť novú generáciu k aktívnemu občianstvu, aby si mladí ľudia lepšie uvedomili, že svojou činnosťou môžu mať výrazný vplyv na životné prostredie a budúcnosť, v ktorej budeme žiť,“ uviedol minister školstva Branislav Gröhling (SaS).
Súčasťou vyučovania budú odborné diskusie medzi žiakmi, v ktorých bude základom reagovať na protiargumenty, aj o tom, či môže jednotlivec prispieť k zmierneniu klimatických zmien. Žiaci pritom budú vychádzať z vlastnej skúsenosti o odlesňovaní, globálnom otepľovaní, znečistení, ale aj z odborných článkov. Zmeny v životnom prostredí majú podľa rezortu školstva dopad aj na psychiku mladých. Vzdelávanie na základných školách tak má viesť žiakov k aktívnemu občianstvu v tejto oblasti. Jedným z cieľov je, aby sa mladí ľudia vedeli zapájať do zlepšovania kvality životného prostredia. Prispieť to má k budovaniu ich psychickej odolnosti a schopnosti zvládať záťažové situácie.
„Vzdelávanie žiakov v environmentálnych témach je dôležitá súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu aj z pohľadu samotných mladých ľudí. Dôležité však je, aby si žiaci nielen osvojovali vedomosti o aktuálnych environmentálnych problémoch, ale aj chápali ich globálne súvislosti a získali spôsobilosti aktívne ovplyvňovať stav životného prostredia vo svojom okolí a aj v širšom meradle,“ doplnila riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová.
Environmentálne vzdelávanie je aktuálne súčasťou prierezových tém a je na rozhodnutí školy, do akej miery ju do vzdelávacieho programu zapracuje. Z výsledkov prieskumu Inštitútu vzdelávacej politiky s názvom Čo vás v tej škole učia Analýza stavu formálneho environmentálneho vzdelávania na Slovensku, vyplýva, že slovenskí žiaci v medzinárodných porovnaniach dosahujú priemerné výsledky vo vedomostiach o environmentálnych témach, majú problémy s pochopením a vysvetlením globálnych problémov, ktoré si vyžadujú kritické myslenie. Tiež si menej uvedomujú význam vlastného konania pri riešení environmentálnych problémov. Z prieskumu vyplýva, že environmentálna výchova bola súčasťou obsahu vyučovacích predmetov na 53 percentách základných škôl. Ako samostatný predmet bola na 5 percentách základných škôl. Zo zistení vyplynulo, že 77 percent gymnázií má environmentálnu výchovu zapracovanú ako súčasť obsahu predmetov. Aj z toho dôvodu bude obsah vzdelávania obohatený o aktuálne globálne výzvy.
Zdroj: (SITA, DSe;bfe)
Odporúčané články
V Moldave nad Bodvou sa konala odovzdávacia konferencia projektu s názvom „Priestor nás spája – Multifunkčné centrum v Moldave nad Bodvou, ktoré spája deti a mládež minority s majoritou“. Ako informovala riaditeľka Multifunkčného centra pre deti a mládež Sylvia Strámová, hlavný pilier projektu predstavovala rekonštrukcia starého kina na Hlavnej ulici v Moldave nad Bodvou.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) konštatoval, že tohtoročný mesiac marec skončil na Slovensku po teplotnej stránke ako mimoriadne teplý a na niektorých miestach až extrémne teplý. Ústav tiež doplnil, že v Hurbanove to bol najteplejší marec od roku 1872.
S blížiacou sa Veľkou nocou sa Košice môžu pýšiť veľkonočnou výzdbou, ktorá zdobí nielen priestor pred Úradom Košického samosprávneho kraja (KSK), ale aj rôzne mestské časti. Viete, akými technikami sa zdobili veľkonočné kraslice v rôznych historických regiónoch na východnom Slovensku?