Europoslanci odsúhlasili pôžičku Ukrajine v sume jednej miliardy eur

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok schválili pôžičku v objeme jednej miliardy eur pre Ukrajinu s cieľom pomôcť pokryť jej potreby vonkajšieho financovania, ktoré vzrástli v dôsledku vojny. EP v tlačovej správe uviedol, že súhlasil s návrhom Európskej komisie poskytnúť Kyjevu dodatočný úver za veľmi výhodných podmienok nad rámec 1,2 miliardy eur vyplatených už v marci a máji tohto roka. Súčasná suma je prvou tranžou mimoriadnej pomoci v celkovej hodnote deväť miliárd eur.
Potreby vonkajšieho financovania Ukrajiny vzrástli v dôsledku ruskej invázie. Okrem obrovských škôd na cestách, mostoch, továrňach, domoch, nemocniciach a inej fyzickej infraštruktúre krajina totiž stratila prístup na medzinárodné finančné trhy. V dôsledku toho chýba Ukrajine podľa Medzinárodného menového fondu viac ako 37 miliárd na pokrytie jej finančných potrieb na rok 2022.
V návrhu sa uvádza, že úver slúži ako „zrýchlená finančná podpora v situácii akútneho nedostatku financovania na zabezpečenie nepretržitého fungovania najkritickejších funkcií ukrajinského štátu“. Úver sa vyplatí v jednej splátke pod podmienkou splnenia rôznych kritérií, vrátane zvýšenej transparentnosti a informovania o jeho použití. Z rozpočtu EÚ sa budú výnimočne financovať úrokové náklady.
Predpokladom poskytnutia pomoci je to, že Ukrajina bude rešpektovať účinné demokratické mechanizmy napriek koncentrácii výkonnej moci počas vojny, uvádza sa v návrhu. Za uznesenie hlasovalo 522 europoslancov, 17 bolo proti a 25 sa zdržalo hlasovania. Makrofinančná pomoc je núdzovým nástrojom pre krajiny susediace s EÚ, ktoré majú ťažkosti so zaplatením svojich účtov.
Zdroj: (SITA, ab;dm)
Odporúčané články

V utorok 10. júna dopoludnia došlo v rakúskom meste Graz k hromadnej streľbe v škole na ulici Dreierschützengasse. Podľa aktuálnych informácií si tragédia vyžiadala najmenej desať obetí na životoch a ďalších 28 zranených. Viacerí z nich sú vo veľmi kritickom stave.

V sobotu 17. mája plynie 35 rokov, odkedy Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyradila homosexualitu zo zoznamu duševných chorôb. Pripomenú to rôzne kvír podujatia aj kampaň Dúhová stužka. „Svetová zdravotnícka organizácia nepovažuje homosexualitu za ochorenie už od roku 1990. Túto informáciu musíme na Slovensku pripomínať tak často, ako sa len dá, pretože naratív vládnych strán, ale aj spoločnosti, ju opomína alebo ignoruje,“ povedal Róbert Furiel, riaditeľ OZ Saplinq, ktoré zastrešuje kampaň Dúhová stužka.

Obyvatelia mesta Košice vyjadrili svoj nesúhlas s pripravovanou výstavbou troch polyfunkčných domov na Námestí osloboditeľov. Protestné zhromaždenie sa konalo vo štvrtok večer na nároží Južnej triedy a Hlavnej ulice, kde má developer vybudovať projekt s takmer 300 apartmánmi.