Európske hlavné zelené mesto nie je vhodné vnímať len ako súťaž
Výzvu Európske hlavné zelené mesto v tomto štádiu nie je vhodné vnímať len ako súťaž. Pre TASR to povedal hovorca magistrátu Vladimír Fabian s tým, že ide predovšetkým o nástroj na nastavenie verejných politík mesta do budúcnosti. Podľa jeho slov by sa Košice mali v oblasti životného prostredia zamerať na kvalitu ovzdušia a verejnú dopravu. Problémom je tiež hluková záťaž.
Uviedol, že ambícia stať sa Európskym hlavným zeleným mestom 2023 bola len jednou z viacerých aktivít, ktorú realizovali. „Zahŕňa to celkovo zmenu pohľadu a prístupu samosprávy k zeleným, enviro témam, zvýšenie pozornosti na otázky súvisiace so životným prostredím,“ povedal s tým, že vďaka zapojeniu sa do uvedenej výzvy sa podarilo napríklad spojiť odborníkov z rôznych oblastí a pomenovať to, kde má mesto najväčšie rezervy.
Jednou z kritických tém pre Košice je kvalita ovzdušia. V spolupráci s Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vznikla Emisná bilancia mesta, ktorá hovorí o aktuálnom výkone v rámci emisií. Podľa Fabiana majú návrhy na dlhodobé riešenie tejto problematiky dva rozmery. Jedným je mesto ako samospráva, kde je potrebné zdokonaliť vlastné procesy a nastaviť mechanizmy vo verejnej doprave či energetickom hospodárení budov. Druhým rozmerom je mesto ako priestor na život. Ide o prípravu projektov na revitalizáciu mestského prostredia s ohľadom na ekológiu. „V súčasnosti prebieha napríklad pasportizácia zelene, Zelený pás okolo mesta a podobne,“ doplnil.
Približne jedna štvrtina až jedna tretina obyvateľov mesta je vystavovaná nadmernej hlučnosti. Čo sa týka dopravy, medziročne stúpa počet automobilov na košických cestách o dve percentá. Aj v súvislosti s tým chce mesto posilniť verejnú dopravu. Do konca novembra plánuje zakúpiť 15 ekologických autobusov. Tiež predpokladá, že od roku 2023 budú v rámci MHD premávať aj nové električky. Náhradou osobnej dopravy by mala byť cyklodoprava a budovanie cykloinfraštruktúry v intraviláne. „Keďže naše územie pretínajú železnice a rieka, riešením sú mimoúrovňové cyklokrižovatky, ktoré by dokázali prepojiť východnú a západnú časť mesta. Tieto projekty si však vyžadujú vyššiu investíciu, než je možné vyčleniť z mestského rozpočtu, teda je nevyhnutné uchádzať sa o grantové výzvy Európskej únie určené na podobné projekty,“ spresnil Fabian.
Okrem iného mesto zriadilo aj portál kosice.green, na ktorom sa snaží priblížiť rôzne zelené riešenia bližšie k obyvateľom. Tí môžu k „zelenému mestu“ prispieť viacerými spôsobmi. „Mesto sa snaží zdokonaľovať verejnú dopravu, cyklistickú infraštruktúru a vďaka tomu, že budú ľudia tieto alternatívne spôsoby dopravy využívať, zároveň šetria životné prostredie. Bude sa tiež zavádzať recyklovaný zber kuchynského odpadu. Okrem toho sú niektoré projekty otvorené aj na verejné pripomienkovanie,“ doplnil magistrát s tým, že Košičania tak môžu prejaviť svoj názor a usmerniť pracovné skupiny pri vytváraní zámerov.
Zdroj: (TASR, sem liv)
Odporúčané články
Občianske združenie Mladá Šaca dnes oficiálne odovzdalo na Magistrát mesta Košice petíciu občanov mestskej časti Košice – Šaca. Petíciu podpísalo 1070 obyvateľov s trvalým pobytom v Šaci, čo predstavuje približne 23% všetkých zapísaných voličov z 4616 voličov v komunálnych voľbách v roku 2022.
Polícia pátra po jedenásťročnej Oľge G., ktorá má trvalé bydlisko v mestskej časti Košice II. Maloletá je úradne vedená ako nezvestná osoba od 9. apríla 2026.
Voľné priestory v budove bývalej materskej školy na Bauerovej ulici v Košiciach, ktoré predtým využívalo fitness centrum, dostávajú nový zmysel. Verejná knižnica Jána Bocatia plánuje presťahovať sem svoju pobočku, ktorá už roky úspešne slúži obyvateľom Sídliska KVP na Hemerkovej ulici.