Európsky parlament vyhlásil EÚ za zónu slobody pre LGBTIQ osoby
Európsky parlament (EP) prijal vo štvrtok nelegislatívne uznesenie, prostredníctvom ktorého vyhlásil celú Európsku úniu za zónu slobody pre LGBTIQ osoby. Krok nasledoval dva roky po tom, ako sa prvý poľský okres vyhlásil za zónu bez takzvanej LGBT ideológie. Poslanci uznesenie schválili pomerom hlasov 492 za a 141 proti. Hlasovania sa zdržalo 46 europoslancov. Informovalo o tom vo štvrtok Tlačové stredisko Európskeho parlamentu.
Od marca 2019 prijalo viac ako sto miestnych samospráv v Poľsku na úrovni obcí, okresov či vojvodstiev uznesenia, prostredníctvom ktorých sa vyhlásili za tzv. zónu bez LGBT. Miestne samosprávy by sa podľa nich mali zdržať konania, ktorým by podporili toleranciu voči LGBTIQ osobám, a mali by zastaviť finančnú pomoc organizáciám podporujúcim nediskrimináciu a rovnosť.
Prijímanie uznesení o tzv. zónach bez LGBT je podľa poslancov súčasťou širšieho kontextu nárastu diskriminácie a útokov proti LGBTIQ komunite v Poľsku vrátane čoraz častejších nenávistných prejavov zo strany verejných orgánov, volených činiteľov, medzi ktorých patrí aj súčasný prezident krajiny, a provládnych médií. Parlament v tejto súvislosti odsúdil zatýkanie aktivistov za práva LGBTIQ osôb, ako aj útoky proti pochodom za práva sexuálnych menšín a zákazy týchto pochodov.
Napriek tomu, že Európska komisia zamietla žiadosti o financovanie zo strany EÚ v rámci programu partnerstva miest podané poľskými mestami, ktoré prijali uznesenia o tzv. zónach bez LGBT, poslanci žiadajú ďalšie kroky zamerané na riešenie porušovania základných práv LGBTIQ osôb v celej Únii, uvádza sa ďalej v tlačovej správe. Exekutíva EÚ by v tejto súvislosti podľa poslancov nemala váhať použiť všetky nástroje vrátane postupov v prípade nesplnenia povinnosti, článku 7 Zmluvy o EÚ, ako aj nedávno prijatého nariadenia o ochrane rozpočtu Únie.
[ad2][/ad2]Europoslanci upozorňujú aj na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti práv LGBTIQ osôb v Maďarsku. V novembri 2020 prijalo maďarské mesto Nagykáta uznesenie, ktorým sa zakázalo „šírenie a podpora propagandy LGBTQ“. Maďarský parlament prijal o mesiac neskôr ústavné zmeny, ktoré ďalej obmedzili práva LGBTIQ osôb a ktoré opomínajú existenciu transrodových a nebinárnych osôb a obmedzujú ich právo na rodinný život.
LGBTIQ osoby v celej Európskej únii by mali mať právo slobodne žiť a verejne prejavovať svoju sexuálnu orientáciu a rodovú identitu bez strachu z neznášanlivosti, diskriminácie alebo prenasledovania, uvádza sa v uznesení. Orgány na všetkých úrovniach verejnej správy v celej Únii by mali chrániť a presadzovať rovnosť a základné práva pre všetkých vrátane LGBTIQ osôb, dodáva schválený text.
[ad3][/ad3](SITA, bh, ku;ns, foto: webnoviny/sita/ilustračné)
Odporúčané články
Kybernetický útok na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky patrí podľa Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI) k najvážnejším varovaniam pre štát za posledné roky. Incident spôsobil nasadenie štátnych kybernetických špecialistov z jednotiek CSIRT v rámci Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a z Národného bezpečnostného úradu (SK-CERT).
V sobotu 29. novembra sa pri Dolnej bráne v Košiciach konal protest proti progresivizmu. Zvolávateľmi boli Alexander Riabov a Andrej Palko, na pódiu vystúpil spevák Marián Greksa či košický komunálny poslanec Michal Djordjevič. Cez telemost sa spojili aj s biskupom Schneiderom z Kazachstanu. Podľa organizátorov prišlo 3000 až 3500 ľudí. Cieľom občianskeho protestu bolo poukázať na škodlivosť ideológie progresivizmu v spoločnosti, rodine a poukázať na jeho dopad na ľudské práva.
Vláda v stredu schválila návrh zákona, ktorého hlavným cieľom je zosúladiť slovenskú legislatívu s európskou smernicou o transparentnosti odmeňovania a posilniť tak zásadu rovnakého odmeňovania žien a mužov za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Nový zákon má transponovať do právneho poriadku Európsku smernicu (EÚ) 2023/970 z 10. mája 2023, ktorej transpozičná lehota uplynie do 7. júna 2026.