Fenomén dezinformácií a pokusy o prepisovanie histórie
„Slovensko a Litvu spája okrem členstva v Európskej únii (EÚ) a Severoatlantickej aliancii (NATO) aj podobná história. Vďaka vlastným skúsenostiam z boja za nezávislosť si aj tri desaťročia od pádu komunizmu v Európe uvedomujeme, že hodnoty ako pravda či sloboda nie sú samozrejmosťou a musíme za ne opakovane bojovať. Preto máme dnes veľmi podobné názory aj na aktuálne výzvy európskej či medzinárodnej politiky.“
Vyhlásil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Martin Klus v stredu, 27. januára 2021 v Bratislave, počas videokonferencie s námestníkom ministra zahraničných vecí Litovskej republiky pre záležitosti Európskej únie Arnoldasom Pranckevičiusom.
Bilaterálne vzťahy Slovenska a Litvy sú dlhodobo výborné a úspešne sa rozvíjajú v politickej, ekonomickej či kultúrnej oblasti, a to aj na medzinárodnej úrovni. Aktuálny proces plánovaného otvorenia honorárneho konzulátu SR vo Vilniuse ešte v tomto roku len dokazuje obojstranný záujem na posilnení spolupráce.
[ad][/ad]„Pre Slovensko, ktoré aktuálne prijíma novú Bezpečnostnú stratégiu, je Litva, vďaka svojim skúsenostiam, veľkou inšpiráciou aj v boji s dezinformáciami. Sme však hrdí aj na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl SR do posilnenej predsunutej prítomnosti NATO (eFP) v Pobaltí. Slovenský kontingent síce sídli v Lotyšsku, no jeho mandát ako garanta bezpečnosti sa vzťahuje na celé Pobaltie, vrátane Litvy, čo naši litovskí partneri oceňujú,“ priblížil štátny tajomník MZVEZ SR Martin Klus.
V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 sa obaja partneri zhodli, že po zvládnutí zdravotných výziev bude dôležité aj prekonanie ekonomických dôsledkov koronakrízy. Rozhodujúcu úlohu v tom zohrajú reformy zahrnuté do plánov obnovy a odolnosti. „Tieto finančné zdroje vnímame ako peniaze pre budúcnosť. Chceme ich využiť na vybudovanie zelenšej, inovatívnejšej a digitálnejšej ekonomiky,“ priblížil M. Klus. Dodal, že podobne ako Slovensko aj Litva podporuje čo najskoršie zavedenie tzv. covid certifikátov na celoeurópskej úrovni, a to nielen pre medicínske účely, ale aj pre potreby cestovania.
Témou online rozhovoru štátneho tajomníka slovenského rezortu diplomacie M. Klusa s námestníkom litovského ministra zahraničných vecí A. Pranckevičiusom bola aj aktuálna situácia v Ruskej federácii po zadržaní Alexeja Navaľného.
[ad2][/ad2]Partneri zhodne označili nedávne udalosti za veľmi znepokojujúce a odsúdili zadržanie ruského opozičného lídra, ako aj následné potlačenie demonštrácii za jeho prepustenie. Zhodli sa tiež na tom, že snahy o prekrúcanie histórie odohrávajúce sa v Rusku, ktoré v Litve spájajú s rokmi po druhej svetovej vojne, respektíve s rokom 1991 a u nás najmä s rokom 1968, sú pre obe krajiny absolútne neprijateľné.
(TASR)
Odporúčané články
Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH), a. s., Košice odlieči vďaka navýšeniu finančného objemu v mesiacoch november a december viac poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Znížia sa tak ich počty na čakacej listine na plánovaný výkon. Kapacitné aj personálne možnosti ústavu to umožňujú, preto ide o významný krok v prospech poistencov najväčšej zdravotnej poisťovne.
Premiér SR Robert Fico zverejnil verejné stanovisko, v ktorom reaguje na rozhodnutie prezidenta Petra Pellegriniho vetovať zákon o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zároveň informoval o svojom telefonickom rozhovore s predsedom Európskej rady Antóniom Costom. Vyjadrenie zverejnil na sociálnej sieti Facebook.
Európsky parlament a členské štáty Európskej únie sa v stredu dohodli na zákaze dovozu všetkého ruského zemného plynu do EÚ najneskôr do jesene 2027. Dohoda predstavuje kompromis medzi členskými štátmi a Parlamentom, ktorý požadoval skoršie zavedenie zákazu.