Geoterm: Voda z našich vrtov nie je pre akvapark
Voda z geotermálnych vrtov pri obci Ďurkov neďaleko Košíc nie je vhodná na rekreačné využitie, preto sa potešíme, ak sa podarí využiť geotermálny potenciál Košickej kotliny cez vrt na inom mieste.
Takto reagovala firma Geoterm na zámer Košického samosprávneho kraja (KSK) vyhĺbiť pri obci Čižatice vrt, cez ktorý by sa zistilo, či by bolo možné v tejto lokalite vybudovať akvapark zásobovaný teplou vodou z podzemia. Župa začiatok projektu ohlásila pred necelými dvoma týždňami a náklady na vrtné práce predbežne stanovila na dva milióny eur.
Akciovka Geoterm vznikla ešte v roku 2001 na prípravu dodnes neuskutočneného projektu 3,5-megawatovej geotermálnej elektrárne. Väčšinovým vlastníkom je SPP Infrastucture, v ktorej má 51 percent akcií štátny SPP, zvyšok akcií patrí stredoeurópskej energetickej skupine EPH.
[ad][/ad]Pred dvadsiatimi rokmi
Geoterm je držiteľom prieskumného územia v lokalite Svinica – Ďurkov s troma testovacími vrtmi, ktoré sa tu urobili ešte v rokoch 1998 a 1999.
„Vrty, ktoré vlastní spoločnosť Geoterm Košice, siahajú približne do hĺbky troch kilometrov. Voda, ktorá môže z týchto vrtov vychádzať, dosahuje extrémne teploty, ale aj mimoriadne silnú mineralizáciu, ktorá nie je vhodná na priame použitie pre rekreačné účely,“ povedal Gabriel Beer, poradca predstavenstva SPP Infrastructure.
Vrt pri Čižaticiach by mal byť plytší, voda preto bude menej teplá, a tak vhodnejšia na zásobovanie termálneho kúpaliska. Podľa Beera navyše v regióne, kde sú vrty Geotermu, je nedostatok bežnej pitnej a úžitkovej vody, ktorá je nevyhnutná pre prevádzkovanie akvaparkov.
Hovorí tiež, že o využitie geotermálneho zdroja cez ich vrty „oslovení veľkí hráči“ neprejavili záujem. Beer dodáva, že ponuku od nich na to dostali aj subjekty z prostredia rekreačného biznisu so skúsenosťami s prevádzkovaním akvaparkov.

Územia sa neprekrývajú
Čižatice ležia od Ďurkova vzdušnou čiarou asi desať kilometrov, prieskumné územia na teplé vody by však navzájom nemali kolidovať. „Sme mimo ochranného pásma ďurkovských vrtov,“ povedal v polovici júla poslanec župy Viktor Dulina (klub OľaNO – SaS – KDH – Nova), ktorá sa podieľa na projekte budúceho vrtu.
Župa, keď si mapovala geotermálne zdroje v okolí, ktoré by mohli byť vhodné pre akvapark, oslovila aj Geoterm. Župan Rastislav Trnka (nezávislý) rokovania zhrnul tak, že narazili na „zložitú majetkovo-právnu situáciu“. Druhá strana hovorí, že stretnutia boli „skôr na neformálnej, informačnej úrovni“.
Ak geologický prieskum pri Čižaticiach potvrdí dostatočnú výdatnosť geotermálneho zdroja a vhodné chemické zloženie vody, KSK bude na výstavbu rekreačného zariadenia hľadať súkromného investora.
[ad2][/ad2]Náhrada za uhlie?
Čo teda bude so starými vrtmi pri Ďurkove? Geoterm k tomu opakuje staré stanovisko, že ich prepočty ukázali ekonomickú neefektívnosť vybudovania geotermálnej elektrárne pri súčasných cenách elektrickej energie.
Beer sa vracia aj k projektu vykurovania košických domácností, o ktorom sa v súvislosti s geovodou z ďurkovského zdroja uvažovalo ešte skôr ako o elektrárni. Tvrdí, že rozhodujúci je v tom postoj štátnej Teplárne Košice (TEKO).
„Práve TEKO musí súhlasiť s dodávkou tepla z geotermálnych vrtov do svojej infraštruktúry a tiež táto spoločnosť by musela mať snahu technologicky nahradiť spaľovanie uhlia a plynu dodávkami čistej energie,“ povedal.
[ad3][/ad3]Odporúčané články
Košice sú krásne historické mesto s jedinečnou atmosférou, no v posledných rokoch čoraz viac zápasia s problémom, ktorý mnohých obyvateľov každý deň obťažuje čoraz viac – reklamným smogom. Pri vjazdoch do mesta, na hlavných ťahoch, ale aj v obytných zónach pribúdajú billboardy, reklamné tabule, bannery či rôzne improvizované reklamné konštrukcie. Mnohé z nich sú staré, poškodené alebo esteticky nevhodné. Niektoré sú dokonca umiestnené bez povolenia o čom aj náš portál KOŠICE: DNES v minulosti informoval.
Listy miznú, poukazy strácajú význam a pobočky navštevuje každý rok menej ľudí. Záujem o služby, ktoré pošte dlhodobo prinášali najväčšie príjmy, medziročne klesá v miliónoch kusoch. Slovenská pošta preto reaguje na digitalizáciu presúvaním kapacít aj zdrojov tam, kde ich dnes zákazníci skutočne využívajú. Tichá transformácia poštového trhu znamená pre Slovenskú poštu opatrenia na zachovanie ekonomickej udržateľnosti a dostupnosti poštových služieb.
Na Slovensku evidujú nové prípady ochorenia mpox, známeho ako opičie kiahne. Univerzitná nemocnica Bratislava potvrdila celkovo päť infikovaných pacientov, pričom tri prípady sú podľa hygienikov epidemiologicky prepojené.