Gibódov debakel vo voľbách
Stanislava Hrehu zvolilo za člena dozornej rady Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (VVS) 65,13% akcionárov (58,65 % zo všetkých akcionárov). Druhý kandidát, Marcel Gibóda, získal 35 % hlasov (31,52 % akcionárov). Na valnom zhromaždení hlasovali akcionári zastupujúci 90,05 % všetkých hlasov. Vyplýva to z výsledkov hlasovania mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré 16. marca zverejnila VVS.
V zmysle stanov VVS, a.s. sa o každom kandidátovi do dozornej rady hlasovalo samostatne, o čom hovoria výsledky hlasovania. V prvom rade o tom, že doterajší riaditeľ Hreha získal v dozornej rade silný mandát. Na druhej strane, zástupca mesta Gibóda bol akcionármi odmietnutý už po tretíkrát.
Dokonca podľa zverejnených výsledkov bolo viac hlasov proti Gibódovi, než za neho.
Podľa zverejnených výsledkov je zrejmé, že za Gibódu hlasovali veľké mestá (Košice, Prešov…). Malí akcionári, teda menšie mestá a obce, dali jasne najavo, že je pre nich Gibóda neprijateľný.
Hlasovanie odhalilo prehlbujúci sa rozpor medzi mestom Košice a menšími mestami a obcami. Nie je sa veľmi čomu čudovať, po tom, čo košický primátor deklaroval, že chce VVS ovládnuť.
Je len prirodzené, že ostatné mestá a obce sa tomu bránia. Opodstatnene sa obávajú, že Košice by potom presadzovali v prvom rade záujmy Košíc a záujmy ostatných miest a obcí by sa dostali na druhú koľaj.
Polarizácia, ktorú toto hlasovanie vo VVS odkrylo, nie je dobrým znamením pre samotnú spoločnosť. Možno by všetci zainteresovaní mohli potlačiť svoje prehnané egá a snažiť sa vyjsť si navzájom v ústrety.
Napríklad aj tým, že netreba nasilu pretláčať do orgánov spoločnosti človeka, ktorý nemá dôveru. Polarizácia akcionárov už vo svete zlikvidovala silnejšie firmy, než je Východoslovenská vodárenská.
Klub akcionárov VVS, ktorý zastupuje veľkú časť malých akcionárov, už aj vyslal smerom k mestu Košice ústretový signál. Listom oslovil poslancov mestského zastupiteľstva v Košiciach. Vyjadril rešpekt k nároku mesta Košice, ako najväčšieho akcionára VVS, na miesto v orgánoch spoločnosti.
Požiadal preto poslancov, aby navrhli takých kandidátov, za ktorými budú poslanci stáť a ktorí budú pre VVS odborným prínosom. Lojálnosť k primátorovi Polačkovi, ako jediný kvalifikačný predpoklad, totiž malí akcionári zjavne nepovažujú za dostačujúci.
Okrem voľby členov dozornej rady mimoriadne valné zhromaždenie rozhodlo aj o zmene stanov, ktorá upravuje prevod akcií a predkupné právo akcionárov. Účelom tejto úpravy bolo zosúladenie znenia stanov VVS so schválenou zmenou legislatívy, ktorej cieľom je zamedziť možným prevodom akcií VVS na subjekty zo súkromného sektora.
Návrh na prenesenie právomoci valného zhromaždenia schvaľovať návrh ceny a iných návrhov v konaní o cenovej regulácii na predstavenstvo spoločnosti nezískal dostatočnú podporu akcionárov. Mimoriadne valné zhromaždenie sa uskutočnilo 1. marca. Vzhľadom na pandemickú situáciu sa mimoriadne valné zhromaždenie konalo korešpondenčnou formou.
VVV bola založená v roku 2003 so sídlom v meste Košice. Venuje sa výrobe a distribúcii pitnej a úžitkovej vody, prevádzke kanalizácií a čistiarní odpadových vôd a s tým súvisiacim servisným službám. S viac ako 2000 zamestnancami je jedným z najväčších zamestnávateľov na východnom Slovensku.
(RCh)
Odporúčané články
Volebný rok 2026 bude v Košiciach patriť predovšetkým primátorským voľbám a s nimi aj zvýšenému záujmu verejnosti o to, kto kandiduje, s akým programom a aké výsledky má za sebou. KOŠICE: DNES preto pripravili pre voličov aj kandidátov komplexný volebný servis, ktorého cieľom je priniesť objektívne, vyvážené a overené informácie pre všetkých.
V nadchádzajúcom týždni budú v Košickom kraji prebiehať plánované odstávky elektriny v zmenšenom rozsahu. Upozorňujeme obyvateľov dotknutých lokalít, aby svoje aktivity prispôsobili dočasnému prerušeniu dodávky.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.