Grafity sú v Košiciach problémom, ktorý zjavne nemá riešenie
Do redakcie KOŠICE: DNES sa nám ozval čitateľ, ktorý je pobúrený množstvom grafitov na budovách v historickom centre mesta. Polícii, magistrátu aj starostovi Starého Mesta adresoval maily s otázkami, aké kroky podnikajú v tejto problematike. Navrhoval, či by bolo možné doplniť chýbajúce počty mestských policajtov napríklad bezpečnostnou službou, ktorá by v nočných časoch mohla chrániť budovy. Alebo spolupracovať s firmou, ktorá odstraňuje nápisy tak, ako to funguje v Prahe. Keďže od kompetentných nedostal odpovede, pýtali sme sa my.
Historické centrum Košíc, najväčšia mestská pamiatková rezervácia na Slovensku, zaradená na predbežný zoznam UNESCO, zahŕňa stovky budov s architektonickými prvkami od gotiky po secesiu. Mnohé patria mestu Košice alebo jeho organizáciám, cirkevným subjektom, múzeám, univerzitám či súkromným vlastníkom. Ako súčasť Mestskej pamiatkovej rezervácie, prípadne národné kultúrne pamiatky, podliehajú prísnym pravidlám ochrany podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu Košice. Podľa toho istého zákona je vlastník alebo správca povinný starať sa o ich údržbu, vrátane zovňajšku.
Niektoré sú v súkromných rukách a ponúkajú sa na predaj alebo prenájom. Mnohé z nich majú spoločné jazvy – sú postriekané grafitmi. Preto sme sa pýtali Košického samosprávneho kraja, mestskej časti Staré Mesto, magistrátu, polície aj Krajského pamiatkového úradu, ako konajú a aké majú stratégie na riešenie problematiky grafitov.
Staré Mesto spravuje len jednu budovu, laser im zamietli
Keďže ide o budovy v mestskej časti Staré Mesto, adresovali sme otázky starostovi Petrovčikovi. Zistili sme ale, že nespravuje takmer žiadne historické objekty v pamiatkovej rezervácii. “Výnimka je Múzeum Vojtecha Löfflera na Alžbetinej ulici. Napriek tomu považujeme problém grafiti za prioritu a aktívne hľadáme efektívne riešenia. Spolu so zástupcom sa tejto téme venujeme intenzívne, pričom pripravujeme iniciatívu v spolupráci s inými inštitúciami,” odpovedal starosta.
Zdalo by sa, že najjednoduchšie by bolo zamaľovať existujúce grafity farbou. Také jednoduché to ale pre vek budovy nie je. “Vzhľadom na citlivosť niektorých povrchov v centre sa zameriavame na hľadanie moderných, šetrnejších riešení. Laserová technológia sa javí ako najekologickejšia a najšetrnejšia možnosť, najmä pre historické budovy,“ vysvetľuje Petrovčik.
Na jar tohto roka úspešne skúšali Petrovčik aj jeho zástupca Eperješi odstraňovanie grafitov laserom. “Chceli sme zakúpiť laserový stroj na čistenie, ale návrh nebol staromestskými poslancami podporený. Napriek tomu pracujeme na alternatívnom riešení mimo rozpočtu MČ. Vedenie mestskej časti zvažuje jej zapojenie prostredníctvom partnerov alebo grantov.” Laserom chcú odstraňovať grafity na najexponovanejších miestach v centre.
Grafity rieši poddimenzovaná mestská polícia
Kto je teda zodpovedný za monitorovanie a predchádzanie vzniku grafitov? Petrovčik tvrdí, že MČ nenesie priamu zodpovednosť za monitoring grafitov, ale polícia. “Riadenie činnosti Mestskej polície je na pleciach mesta Košice vrátane predchádzaniu vandalizmu. Dohľad zabezpečuje mestská polícia a Policajný zbor SR, ktorí sú o probléme z našej strany denne informovaní a v rámci svojich kapacít vykonávajú pravidelné kontroly. Žiaľ, aktuálny stav ich personálneho zabezpečenia neumožňuje pokryť všetky rizikové miesta.” MČ ďalej tvrdí, že sa v spolupráci s políciu snažia zlepšiť osvetlenie problémových lokalít, identifikovať rizikové miesta a v odôvodnených prípadoch aplikovať antigrafitové nátery. Petrovčik ďalej uvádza, že aktívne komunikuje s mestom Košice, KSK aj vlastníkmi objektov. Hľadajú možnosti systémovej spolupráce a pripravujú aj iniciatívu, ktorú v najbližšom období plánujú predstaviť kompetentným orgánom.
KSK: problematika v posledných rokoch nerezonuje
Košický samosprávny kraj posudzuje problematiku gratifov len vzhľadom na budovy v ich správe alebo vlastníctve. A keďže nie je podľa nich aktuálna, neriešia ju. “Problematika graffiti v súvislosti s budovami v správe alebo vlastníctve KSK v posledných rokoch nerezonuje, v posledných rokoch sme to neriešili a neboli vynaložené žiadne finančné prostriedky na ich odstraňovanie. Z tohto dôvodu KSK nedisponuje špecifickou stratégiou, internou smernicou ani dátami k tejto téme. V prípade, že by sa problematika stala aktuálnou, kraj je pripravený ju riešiť v spolupráci s príslušnými inštitúciami a hľadať primerané riešenia,” konštatuje hovorkyňa predsedu KSK Katarína Strojná.
Poukázali sme teda na budovu na Moyzesovej 44 roky pokreslenú grafitmi, ktorá je v ich správe. “Budovu na Moyzesovej ulici 44 v Košiciach spravuje od februára 2022 župná organizácia Správa majetku KSK. Prevzala ju od Konzervatória, Timonova 2, Košice, ako prebytočný nevyužívaný majetok. V súčasnosti je nevyužívaná a vyžaduje si celkovú rekonštrukciu, vrátane rekonštrukcie vonkajšej fasády. Vzhľadom na stav fasády, ako aj nutnosť jej celkovej rekonštrukcie sa v tejto chvíli odstránenie grafity nejaví ako priorita. Na ostatných budovách v historickom centre Košíc, ktoré má v správe KSK, župa v posledných rokoch neeviduje náklady na odstraňovanie graffiti,” vysvetľuje Strojná. O grafitoch teda v KSK vedia, ale ich riešenie nie je na programe.
Zaujímavé je, že napriek tvrdeniam MČ Staré Mesto a KSK mestská polícia od týchto inštitúcií neeviduje žiadosť o spoluprácu: “Čo sa týka MČ Staré Mesto a KSK, neevidujeme od nich žiadnu žiadosť o súčinnosť pri riešení problematiky,” vysvetlil hovorca.
Grafity ako trestný čin poškodzovania cudzej veci
Podľa polície “v prípadoch postriekania alebo pomaľovania fasády na historických budovách v centre mesta ide takmer vždy o podozrenie z majetkovej trestnej činnosti, a to konkrétne o podozrenie z trestného činu ,,poškodzovanie cudzej veci,, podľa § 246 trestného zákona“, uvádza Tokarčík. Trestné činy vyšetruje Policajný zbor Slovenskej republiky (PZ SR) a nie mestská polícia. “Ak príslušníci MsP prichytia akúkoľvek osobu podozrivú z trestného činu tzv. sprejerstva priamo na mieste činu, tak osobu, ako aj celý prípad, ihneď odovzdajú na ďalšie konanie kolegom z PZ SR,” vysvetľuje Tokarčík. Podľa hovorcu je ale mesto priveľké a počet príslušníkov prinízky, takže objektívne nemôžu nonstop strážiť každú budovu. “Z tohto dôvodu radi privítame, ak nám občania oznámia nielen trestnú činnosť tzv. sprejerstva, ale aj akékoľvek iné protiprávne konanie na niektorej z tiesňových liniek. Po oznámení bude na miesto udalosti v krátkom čase vyslaná policajná hliadka,” uvádza Tokarčík, pričom dodáva, že protispoločenskú činnosť je možné eliminovať len komunikáciou s políciou. Všetky oslovené inštitúcie teda uviedli, že síce grafity v historickom centre nemajú úplne v kompetencii, ale aj tak sa snažia v tejto veci konať aj nad rámec svojich kompetencií.
Pamiatkari dohliadajú, grafitmi je poškodený vlastník budovy
Krajský pamiatkový úrad dohliada na stav a využívanie pamiatkového fondu vrátane odstraňovania grafitov na vyše troch tisícoch národných kultúrnych pamiatok vrátane Mestskej pamiatkovej rezervácie Košice. Chceli sme vedieť, koho povinnosťou je odstraňovať grafity na historických budovách. “Povinnosťou vykonávať základnú ochranu kultúrnej pamiatky má podľa § 28 zákona č. 49/2002 Z. z. jej vlastník. Inými slovami povedané práve súkromní vlastníci zabezpečujú najväčšiu časť starostlivosti o naše spoločné nehnuteľné kultúrne dedičstvo, a to bez právneho nároku na finančnú kompenzáciu zo strany obce alebo štátu,” vysvetľuje Ing. arch. R. Mokriš z KPÚ Košice. Ak vlastník historickej budovy grafity neodstráni, nehrozí mu pokuta. “Poškodenou stranou je spravidla vlastník nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky a zákonodarca v žiadnom prípade nepripúšťa trestanie poškodenej strany,” pokračuje Mokriš. Jedinou povinnosťou vlastníka je nahlásiť poškodenie pamiatky KPÚ a obci.
Úrad zároveň spolupracuje so všetkými samosprávami v rámci Košického kraja. “Od roku 2025 KPÚ Košice eviduje iniciatívu MČ Staré Mesto, ktorá v spolupráci s fyzickou osobou, podnikateľom, zabezpečila laserové zariadenie na odstraňovanie nelegálnych graffiti. Uvedené zariadenie však stojí niekoľko desiatok tisíc eur, preto podnikateľ ponúkol svoje služby ako pomoc vlastníkom kultúrnych pamiatok za úhradu,” dopĺňa Mokriš a dodáva, že nemá vedomosť o podporných programoch v problematike odstraňovania grafitov.
Praha ako svetlý príklad
Ako príklad by sme mohli uviesť Prahu, kde najmä vďaka systémovým mestským programom, ktoré idú za hranice individuálnych služieb firiem, funguje non-stop hlásenie cez applikáciu “Bez graffiti” a ich následné odstránenie do 24–48 hodín. Praha má mestskú firmu, komunálnu spoločnosť, zameranú na údržbu a čistenie verejných priestorov, vrátane odstraňovania grafitov. Je nepochybné, že aj oveľa väčšie mestá než 224-tisícové Košice, konajú vo veci nelegálnych nápisov efektívnejšie.
Galéria
Odporúčané články
Krátko po polnoci v utorok 2. decembra prijala polícia oznámenie, že v byte obytného domu horí. Preto v noci polícia vyslala do MČ Západ na Gudernovú ulicu číslo 1 všetky záchranné zložky. Príčinou požiaru bola zrejme zapálená cigareta, v byte našli hasiči 80-ročnú ženu bez známok života.
V súčasnosti sa obyvatelia Košíc sťažujú na zvýšenú kriminalitu. Štatistiky by mohla zlepšiť aj prítomnosť žandárov v meste. Zaujímalo nás preto, kedy ich v meste uvidíme a aké budú mať kompetencie. Otázky sme adresovali Ministerstvu obrany SR a Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach.
Oznámil to na dnešnej tlačovej besede. Lörinc je v súčasnosti starostom mestskej časti Sídlisko KVP, rovnako je aj poslancom mestského zastupiteľstva v Košiciach a zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja (KSK). Donedávna pôsobil aj na poste vicežupana KSK, tejto funkcie sa ale vzdal začiatkom novembra.
