História vzniku košických synagóg. Cesta do minulosti
Do začiatku druhej svetovej vojny žilo v Košiciach 10 079 Židov, čo predstavovalo 15% z celkového počtu obyvateľov. Židia sa aktívne zapájali do spoločenského a hospodárskeho života mesta. Väčšina košických židovských podnikateľov bolo mecenášmi koncertného života, rôznych spolkov, výstav a škôl. Svojou architektúrou prispeli do architektonického bohatstva mesta Košice. V tomto článku sa dočítate o židovských architektonických pamiatkach Košíc, konkrétne o synagógach a ich minulom a súčasnom stave.
Najstaršia synagóga v Košiciach
Prvou synagógou v Košiciach bola synagóga na Moyzesovej ulici. Po zrušení fortifikačného systému a vyrovnaní terénu vznikol v juhozápadnej časti mesta voľný stavebný pozemok. Židia ho dostali od mesta a začali realizáciu stavby synagógy, ktorá symbolizovala nové miesto duchovného a spoločenského života obce. Z roku 1864 pochádzajú plány výstavby od známeho košického staviteľa Michala Répaszkeho. Synagógu navrhol v duchu dobovej kombinácie historizujúcich prvkov a tvaroslovia orientálnej architektúry – maurským sloh. Architektúra synagógy vznikla v súlade s vývojovými trendmi, avšak mala aj svoje špecifické rysy, ktoré obohatili mestskú štruktúru.
Neologická podoba synagógy symbolizovala rozchod s tradíciami a bola dôkazom konfliktu medzi konzervatívnymi a pokrokovými Židmi. Spor medzi nimi stále rástol a preto sa vedúci činitelia obce rozhodli vystavať novú ortodoxnú modlitebňu, ktorá bola v tesnom susedstve veľkej synagógy.
Túto synagógu už dnes nenájdete, v roku 1958 bola zbúraná kvôli prístavbe neskoršieho Domu umenia.
Odporúčané články
Krátko po polnoci v utorok 2. decembra prijala polícia oznámenie, že v byte obytného domu horí. Preto v noci polícia vyslala do MČ Západ na Gudernovú ulicu číslo 1 všetky záchranné zložky. Príčinou požiaru bola zrejme zapálená cigareta, v byte našli hasiči 80-ročnú ženu bez známok života.
V Košiciach sa v ako prvom slovenskom meste uskutočnil prieskum duševného zdravia v základných školách (ZŠ). Ako mesto informovalo, jeho výsledky sú priaznivé, väčšina žiakov sa v škole cíti príjemne, bezpečne a má pozitívne vzťahy so spolužiakmi aj učiteľmi.
Fluktuácia zamestnancov na Slovensku dosahuje v súčasnosti rekordné hodnoty, pričom priemerná ročná miera odchodov sa pohybuje medzi 14 až 16 %, zatiaľ čo za zdravú sa považuje 5 až 7 %. Podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) za týmto trendom stojí kombinácia rýchlejšieho životného tempa, vyšších očakávaní od práce a lepšej dostupnosti pracovných príležitostí.
