História vzniku košických synagóg. Cesta do minulosti
Do začiatku druhej svetovej vojny žilo v Košiciach 10 079 Židov, čo predstavovalo 15% z celkového počtu obyvateľov. Židia sa aktívne zapájali do spoločenského a hospodárskeho života mesta. Väčšina košických židovských podnikateľov bolo mecenášmi koncertného života, rôznych spolkov, výstav a škôl. Svojou architektúrou prispeli do architektonického bohatstva mesta Košice. V tomto článku sa dočítate o židovských architektonických pamiatkach Košíc, konkrétne o synagógach a ich minulom a súčasnom stave.
Najstaršia synagóga v Košiciach
Prvou synagógou v Košiciach bola synagóga na Moyzesovej ulici. Po zrušení fortifikačného systému a vyrovnaní terénu vznikol v juhozápadnej časti mesta voľný stavebný pozemok. Židia ho dostali od mesta a začali realizáciu stavby synagógy, ktorá symbolizovala nové miesto duchovného a spoločenského života obce. Z roku 1864 pochádzajú plány výstavby od známeho košického staviteľa Michala Répaszkeho. Synagógu navrhol v duchu dobovej kombinácie historizujúcich prvkov a tvaroslovia orientálnej architektúry – maurským sloh. Architektúra synagógy vznikla v súlade s vývojovými trendmi, avšak mala aj svoje špecifické rysy, ktoré obohatili mestskú štruktúru.
Neologická podoba synagógy symbolizovala rozchod s tradíciami a bola dôkazom konfliktu medzi konzervatívnymi a pokrokovými Židmi. Spor medzi nimi stále rástol a preto sa vedúci činitelia obce rozhodli vystavať novú ortodoxnú modlitebňu, ktorá bola v tesnom susedstve veľkej synagógy.
Túto synagógu už dnes nenájdete, v roku 1958 bola zbúraná kvôli prístavbe neskoršieho Domu umenia.
Odporúčané články
Košickú zoologickú záhradu navštívil za prvé štyri mesiace tohto roka rekordný počet návštevníkov. Jej bránami prešlo 52-tisíc návštevníkov, čo je oproti minulému roku navýšenie o 14-tisíc. ZOO Košice uviedla, že takéto čísla nemala ani v najúspešnejších rokoch, kedy prekonala štvrť miliónovú métu.
Mesto Košice priťahuje svojou unikátnou atmosférou nielen svojich obyvateľov, ale aj návštevníkov z celej krajiny a okolia. Historické ulice starého mesta sú živým plátnom, na ktorom sa miešajú stopy minulosti s pulzujúcim dneškom.
Košičania si pochutili na viac než 90-metrovom makovníku. Ide o pripomienku tradície, ktorú pred rokmi započal vtedajší primátor Rudolf Schuster (bývalý prezident SR). V roku 1996 nechal pripraviť 627 metrov dlhý makovník, pričom každý meter koláča symbolizoval jeden rok od času, kedy v roku 1369 udelil kráľ Ľudovít Veľký mestu Košice erbovú listinu.