Igor Matovič: Počas blackoutu by platil výnimočný stav a vojenská disciplína
AKTUALIZOVANÉ
Vypnutie Slovenska, tzv. blackout, si premiér Igor Matovič (OĽaNO) predstavuje ako výnimočný stav počas niekoľkých týždňov. Na minimum by sa znížila mobilita ľudí, dodržiavala by sa vojenská disciplína a fungovalo by vojenské zásobovanie.
Takýto dočasný stav by podľa neho umožnil čo najrýchlejšie naštartovať ekonomiku, ktorá za súčasnej situácie bude dlhodobo trpieť.
„Naozaj stojíme pred týmto rozhodnutím (vyhlásiť blackout). Medicínsky sme dokázali vírus zraziť opatreniami na kolená. Na druhej strane je priebeh rozšírenia ochorenia v SR v podstate ‘sploštený’. To sú však spojené nádoby. Ak medicínsky vírus stlačíme na minimum, aby sme chránili životy, ekonomiku priškrtíme, držíme ju pod krkom, karanténa trvá veľmi dlhú dobu. Ekonomika je rovnako ako vírus na kolenách. Sme v tejto situácii,“ zdôraznil predseda vlády.
Upozornil, že ako krajina môžeme byť aj za rok, ak nebude vyvinutá vakcína, v takom móde, ako sme dnes. „A to je dlhodobá ekonomická smrť. Je to môj názor, aj názor viacerých ekonómov,“ povedal Matovič.
[ad][/ad]Dve možnosti
Slovensko za tejto situácie má podľa Matoviča dve možnosti. Jednou je, že bude mať nízke počty infikovaných, ale bude ekonomicky zomierať. „Druhá možnosť je taká, že urobíme s vírusom krátky proces, ako to urobili v čínskom Wu-Chane, keď tam veľmi rýchlo, drastickými hygienickými opatreniami vírus eliminovali na minimum. Toto sú dve voľby, pred ktorými stojíme. Chcem preto, aby sme sa ako spoločenstvo rozhodli, ktorou cestou pôjdeme,“ doplnil premiér.
Podľa Matoviča sa musíme rozhodnúť veľmi rýchlo. Blackout si vie predstaviť „čím skôr“. „Boli by sme veľmi slabí, ak by sme rozhodnutie urobili až v lete,“ naznačil.
Podčiarkol, že v prípade tzv. totálneho blackoutu by boli automobilky aj iné fabriky zatvorené. „Čím viac dokážeme stlmiť, mobilitu, stlmiť čo nie je nevyhnutné, tým väčšiu šancu môžeme mať a tým kratšie môže úplné vypnutie trvať,“ zdôraznil. Nový koronavírus spôsobuje podľa neho slovenskej ekonomike každodenne straty vo výške asi 70 miliónov eur.
„Vojenská disciplína“
Ak by sa Slovensko ako spoločenstvo rozhodlo, že ide smerom k blackoutu, podľa Matoviča by bolo dobré, aby to bolo avizované pár týždňov dopredu. „Ja neviem povedať kedy, je to idea, je to jedna z možných ciest,“ odpovedal premiér na novinársku otázku, kedy by SR mohla pristúpiť k blackoutu.
Ľudia počas blackoutu by podľa neho museli byť „vojensky disciplinovaní“, pretože by bol vyhlásený výnimočný stav, ale tak, aby mal každý dostatok životných potrieb.
„Každý by musel všetky svoje činnosti eliminovať,“ doplnil Matovič.
Zásobovanie, najmä základnými potrebami, by počas blackoutu muselo fungovať naďalej. „Moja osobná predstava je, že rozhodnutie je treba urobiť do týždňa, do dvoch,“ povedal. Rozhodnutie „o vypnutí štátu“ by podľa premiéra nemalo prísť direktívne, ale v diskusii.
Matovič upozornil, že pri prísnom blackoute by tzv. pendleri dostali na výber, či budú žiť na Slovensku, alebo v zahraničí. „Hranice by boli hermeticky uzatvorené, s minimalizáciou rizika, pretože pendleri sú z tohto pohľadu výrazné riziko,“ dodal premiér. Aj po ukončení blackoutu by sa podľa neho museli naďalej dodržiavať prísne hygienické opatrenia, napríklad kontrolovať ľudí vstupujúcich do republiky.
[ad2][/ad2]Sulík je proti návrhu
Minister hospodárstva a vicepremiér Richard Sulík (SaS) je zásadne proti experimentom, ako zlikvidovať ekonomiku. Za takýto experiment označil návrh premiéra o vypnutí Slovenska, tzv. blackoute, čiže výnimočnom stave počas niekoľkých týždňov.
Sulík uviedol, že pokiaľ sa nič mimoriadne neudeje, je proti tomuto návrhu.
„Pokiaľ sa nič mimoriadne neudeje – typu 1 000 mŕtvych denne ako v Taliansku – som zásadne proti takýmto experimentom, ako zlikvidovať ekonomiku,“ reagoval.
Odporúčané články

Na moste VSS v Košiciach zasahovali vo štvrtok 24. júla večer hasiči, zrazili sa tam dve autá a autobus MHD.

Botanická záhrada UPJŠ v Košiciach na Mánesovej ulici ukrýva zhruba 30 hektárov plných zelene. „V tomto roku si pripomíname 75. výročie založenia Botanickej záhrady, vznikla 5. mája 1950 ako Botanický ústav Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva.”

Bránami Letiska Košice prešlo za obdobie január – jún tohto roka 321 879 cestujúcich. To predstavuje medziročný nárast o 18,7 % a v porovnaní s predcovidovým rokom 2019 ide o nárast až o 46,7 %. Vyše 265 tisíc cestujúcich využilo pravidelné linky do jednej z deviatich destinácií (Dublin, Liverpool, Londýn Luton, Londýn Stansted, Praha, Varšava, Viedeň, Zürich, Zadar). Ďalších, vyše 55 tisíc cestujúcich letelo z resp. do Košíc na charterových letoch.