Jedna udalosť a dve spomienky

V piatok (21. 8.) sme si pripomenuli 52. výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. V Košiciach sa konali dva pietne akty k augustovým udalostiam. Oba boli pred budovou na Hlavnej 7, kde visia dve tabule viazané k rovnakej udalosti. Líšia sa však počtom obetí augusta ´68. Jeden akt sa konal pri starej tabuli a hodinu neskôr druhý, pri novej tabuli.

Ubehlo už 52 rokov odkedy na územie vtedajšieho Československa vtrhli vojská spriatelených krajín Varšavskej zmluvy. Ide o jednu z najtragickejších udalostí novodobých dejín. Aj preto mesto Košice každoročne organizuje spomienku k obetiam roku ´68.

Tento rok sa konala v piatok (21. 8.) o 14.00 hodine. „Tankom sa do cesty postavili neozbrojení hrdinovia, ktorí sa ich snažili zastaviť holým telom. Okupanti pripravili o život mnohých nevinných ľudí vrátane Košičanov. Nesmieme na minulosť zabudnúť,“ povedal Marcel Gibóda, námestník primátora mesta Košice.

Ten sa vo svojom príhovore venoval aj aktuálnemu dianiu v Bielorusku. „Verím, že občianska statočnosť bude fungovať a Bielorusi nestoja pred svojím rokom 1968,“ dodal.

Prihovorila sa sestra obete

Príhovor mal aj zástupca Zväzu protikomunistického odboja Jozef Timko. Priestor po dohode s námestníkom primátora dostala aj Katarína Rubínová, sestra jednej z obetí – Michala Hamráka. Pred dvoma rokmi na tabuli poškrtala  diamantovým perom meno Jána Bajtoša, bývalého eštebáka, ktorého napadol ruský vojak na chate. Podľa nej toto meno tam nepatrí.  

„Ďakujem všetkým, ale ďakujem aj mestu, že si stále pripomínate toto výročie. Medzi nami sú nezrovnalosti, ale dostala som sľub, že do budúceho roku vo všetkom budeme pokračovať spoločne. Miško si to zaslúži, keď zomrel mal len 16 rokov,“ povedala.

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

O hodinu druhá spomienka

Po kladení kvetov pred pamätnou tabuľou, ktorú dal s deviatimi menami obetí vyhotoviť v roku 2013 vtedajší primátor Richard Raši, sa o necelú hodinu na to konala ďalšia pietna spomienka. Tá bola pri druhej – novej tabuli so siedmimi menami obetí (od starej približne vzdialená tri metre, no na tej istej budove). Chýbajú tam mená: Ján Bajtoš a Ignác Šablatúra, ktorého zastrelil 5. októbra 1968 v tábore sovietskych vojakov nad Košicami jeho bratanec. Chlapci sa hrali so samopalom, ktorý im požičal jeden z okupantov. Náhodný výstrel zasiahol Ignáca do hlavy. Bol namieste mŕtvy.

Novú tabuľu tam osadil v stredu (19. 8.) výtvarník a aktivista Peter Kalmus, ktorý organizoval druhú  pietnu spomienku. „Tabuľa popisuje presné udalosti v slovenskom jazyku aj v anglickom jazyku a je tu presný počet obetí, ktorí boli 21. 8. 1968 v uliciach nášho mesta zastrelení. Na tamto mieste, kde je umiestnená – bol zavraždený Miško Hamrák.“

Dodal, že nejde o to, že Ján Bajtoš bol eštebák, ale nebol obeťou 21. augusta. „Bol obeťou sovietskeho vojaka.“ Zastrelil ho 14. septembra 1968 zbeh sovietskej armády Grigorij Grigorijevič Aleksejčuk, keď ho Bajtoš nečakane našiel na chate, kde sa skrýval.

Približne dvadsiatke ľudí sa prihovoril napríklad aj Ivan Jurčišin, člen bývalého košického VPN, a takisto opäť aj Katarína Rubínová. „Môj osud oslovil mladého chlapca Daniela Klembaru a jeho kamaráta, ktorí o mne chcú urobiť dokumentárny film.“

Tvoria ho zatiaľ dva roky. Je o prežívaní jej tráum, ako aj hľadania uzdravenia.

Foto: Veronika Janušková