Kabinet vo štvrtok odsúhlasil návrh rozpočtu na ďalšie roky
Deficit verejných financií Slovenska by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024, ktorý vo štvrtok s pripomienkou schválila vláda.
V roku 2023 návrh rozpočtu predpokladá pokles deficitu hospodárenia verejnej správy na 3,39 % a v roku 2024 na 3,26 %. Podľa európskych limitov a platnej legislatívy by sme však mali smerovať pod tri percentá. Cieľ schodku na rok 2023 je na úrovni 2,68 % a v roku 2024 na úrovni 0 %. Na dosiahnutie týchto cieľov by však bola nevyhnutná dodatočná konsolidácia za viac ako 800 mil. eur v roku 2023 a viac ako 3,8 mld. eur v roku 2024.
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy by v budúcom roku mali byť na úrovni 44,174 mld. eur. Väčšinu z toho tvoria daňové príjmy a príspevky na sociálne zabezpečenie. Výdavky rozpočtu verejnej správy by mali tvoriť 49,387 mld. eur. Deficit verejnej správy by tak mal byť v sume 5,21 mld. eur. Rozpočet verejnej správy zahŕňa štátny rozpočet jednotlivých kapitol a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy. Samotný štátny rozpočet počíta s príjmami vo výške 19,97 mld. eur a výdavkami v sume 25,45 mld. eur pri schodku 5,47 mld. eur. Hrubý dlh Slovenska by mal kulminovať v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 61,5 % HDP a do roku 2024 klesnúť pod 59 % HDP.
V kapitole Všeobecná pokladničná správa rezort financií na budúci rok rozpočtuje rezervu na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 v sume cez 717 mil. eur. Ide o rezervu v súvislosti s pretrvávajúcimi nepriaznivými vplyvmi tejto pandémie v nadväznosti na aktuálny nástup a predpokladané trvanie jej tretej vlny.
Zdroj: (SITA, it;br)
Odporúčané články
Práce na výstavbe polyfunkčného objektu na Námestí osloboditeľov zdržal archeologický výskum. Trval od začiatku mája do polovice júna tohto roka. Na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Košice skúmal tím archeológov Fakulty umení TU pod vedením Mgr. Rastislava Rusnáka, PhD. pozostatky sídelných stôp a múrov citadely medzi Claudiiným a Leopoldovým bastiónom.
Väčšina Slovákov pociťuje nostalgiu za obdobím socializmu. Až 60 percent obyvateľov verí, že život v bývalom režime bol lepší ako dnes. Podľa prieskumu DEKK Inštitútu má pozitívny obraz o socializme približne 65 percent ľudí, zatiaľ čo len niečo vyše 28 percent si myslí, že za socializmu bolo horšie než dnes. Údaje odhaľujú komplexné príčiny tohto javu a upozorňujú na riziká, ktoré z neho pre súdržnosť spoločnosti vyplývajú. Anketou na našej facebookovej stránke sme chceli zistiť, aký názor majú Košičania.
Deviata celoslovenská pacientska konferencia Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) v Bratislave (14.-15. novembra 2025) spojila pacientov so zástupcami ministerstva, parlamentného výboru pre zdravotníctvo, zdravotných poisťovní, poskytovateľov a akademickej obce. Vyvrcholením podujatia bolo tradičné slávnostné udeľovanie ocenení Môj lekár, Moja sestra.