Kontrola na Úrade KSK konštatovala nehospodárnosť pri odstupnom
AKTUALIZOVANÉ
Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja v pondelok rozdelilo v názore na vyplatenie peňazí zamestnancom, ktorých župan Rastislav Trnka (nezávislý) po svojom nástupe do funkcie na úrade už nechcel.
Podľa správy hlavného kontrolóra Ľubomíra Hudáka kraj nehospodárne nakladal z verejnými prostriedkami, keď 25 úradníkom vyplatil ako odstupné celkovo vyše 228-tisíc eur.
Pracovný pomer bol s nimi ukončený dohodou bez uvedenia dôvodu, župa im poskytla odstupné dobrovoľne. Podľa Zákonníka práce na neho totiž nemali právny nárok. Zamestnávateľ je povinný dať odstupné zamestnancom len pri výpovedi pre nadbytočnosť.
Ďalšie dve úradníčky, ktorých zamestnanecký pomer tiež skončil dohodou bez uvedenia dôvodu, nedostali pred odchodom odstupné, ale odmeny. Za jeden mesiac, január 2018, to bolo 19 622 eur. Väčšina sumy im bola vyplatená v hotovosti z pokladne úradu.
[ad][/ad]Trnka: Ušetrili sme
Poslanci z pravicového klubu OĽANO, SAS, KDH, NOVA si v pondelok osvojili Trnkove vysvetlenie, aby uskutočnil svoje predstavy o smerovaní kraja, potreboval vymeniť ľudí spojených s predchádzajúcim županom Zdenkom Trebuľom (Smer). Podľa klubu je to vec personálnej politiky župana. Trnka tiež tvrdil, že vyplatením odstupného úradníkom kraj vlastne ušetril, lebo odstupné by pri výpovediach z organizačných dôvodov odstupné dostali tak či tak, a ešte by poberali plat počas výpovednej lehoty.
Predseda pravicového klubu Rastislav Javorský povedal, že rozhodnutie o mzdových výdavkoch pre končiacich zamestnancov považuje za výlučnú kompetenciu predsedu. „Ak boli nehospodárne, je potom nehospodárna aj odmena, ktorú zastupiteľstvo schválilo vám? Je to len váš pocit, že to bolo nehospodárne,“ adresoval Javorský kontrolórovi.
Subjektívny pojem?
Poslanec a podpredseda samosprávneho kraja Daniel Rusnák z rovnakého klubu vyhlásil, že každý vysoký verejný funkcionár sa po zvolení potrebuje v najbližšom okolí obklopiť ľuďmi, ktorým môže dôverovať. To, že sa personálne výmeny spoja s vyplatením odstupného a odmien aj on považuje za kompetenciu predsedu, o ktorej netreba na zastupiteľstve diskutovať. „Výmena úzkeho okruhu zamestnancov predsedu je logický krok a bežná prax. Hospodárnosť je v tomto prípade subjektívny pojem a vec pohľadu,“ povedal.
Po nástupe Trnku neboli ukončené pracovné pomery len s vedúcimi zamestnancami. Hlavný kontrolór spresnil, že skončilo trinásť šéfov odborov, zvyšok boli referenti.
Kontrolór: Neboli nadbytoční
Hudák trvá na tom, že odstupné aj odmeny neboli nevyhnutnými výdavkami. Spochybnil argument, že pri výpovediach by mali odchádzajúci zamestnanci nárok na odstupné. „Zmena organizačnej štruktúry nezakladá právny nárok na odstupné, je potrebná nadbytočnosť zamestnanca,“ povedal.
Podľa neho odídení zamestnanci pre kraj neboli nadbytoční, lebo počet funkčných miest v organizačnej štruktúre úradu sa neznížil. Naopak, od novembra 2017 narástol o 25.
Opozičný poslanecký klub Smeru kritizoval najmä to, že odmena pre dve úradníčky bola neprimeraná. „Minimálne sa musíme pozastaviť nad tým, že dostali za jeden mesiac štvornásobok svojej ročnej odmeny,“ hovoril poslanec Ján Jakubov (Smer). Dodal, že zváži, že závery kontroly posunie „iným orgánom“, čím zrejme myslel políciu a prokuratúru.
Odporúčané články
Pýtali sme sa Košičanov, ako si predstavujú svoju štedrovečernú večeru. Dali sme im na výber medzi rezňom a rybou. Väčšina sa prikláňala k rezňu a jeden manželský pár bude mať na stole dokonca hneď všetko, aj vyprážané rezne aj rybu, aby si každý prišiel na svoje. Ako je to u vás doma?
V sobotu 29. novembra sa pri Dolnej bráne v Košiciach konal protest proti progresivizmu. Zvolávateľmi boli Alexander Riabov a Andrej Palko, na pódiu vystúpil spevák Marián Greksa či košický komunálny poslanec Michal Djordjevič. Cez telemost sa spojili aj s biskupom Schneiderom z Kazachstanu. Podľa organizátorov prišlo 3000 až 3500 ľudí. Cieľom občianskeho protestu bolo poukázať na škodlivosť ideológie progresivizmu v spoločnosti, rodine a poukázať na jeho dopad na ľudské práva.
V Košiciach sa v ako prvom slovenskom meste uskutočnil prieskum duševného zdravia v základných školách (ZŠ). Ako mesto informovalo, jeho výsledky sú priaznivé, väčšina žiakov sa v škole cíti príjemne, bezpečne a má pozitívne vzťahy so spolužiakmi aj učiteľmi.