Košická botanická záhrada láka na bonsaje
Na výstave bonsajov, ktorú je možné počas víkendu zhliadnuť v Botanickej záhrade Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, sú aj originálne zbierkové stromy vypestované a tvarované v Japonsku.
Informoval o tom hovorca univerzity Tomáš Zavatčan.
„Na výstave návštevníci uvidia okolo 60 drevín pochádzajúcich nielen z našich lesov, ale pôvodom z celého sveta,“ priblížil s tým, že súčasťou v poradí desiatej výstavy bonsajov realizovanej v Botanickej záhrade UPJŠ je i poradenská činnosť a aj predaj izbových a vonkajších bonsajov a príslušenstva, ktoré je potrebné na ich pestovanie a ošetrovanie.
[ad][/ad]Výstavu s názvom Cassovia Bonsai pripravovala Botanická záhrada UPJŠ v spolupráci s Bonsai centrom Košice a Bonsai klubom Košice pôvodne na prelom mesiacov apríl a máj. Mala byť i medzinárodnou výstavou.
„Žiaľ, situácia okolo šírenia nového koronavírusu nám nedovolila túto výstavu v danom termíne a rozsahu usporiadať, preto sme ju preložili na september,“ vysvetlil riaditeľ botanickej záhrady Pavol Mártonfi.
Výstava je prístupná ešte v nedeľu (20. 9.) v čase od 9.00 do 17.00 hod.
[ad2][/ad2]Foto: Veronika Janušková
(TASR)
Odporúčané články
Príslušníci Finančnej správy Slovenskej republiky odhalili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké pokus o nezákonnú prepravu veľkej sumy hotovosti. Bankovky v hodnote približne 450-tisíc amerických dolárov boli ukryté v prístrojovej doske osobného automobilu.
Po zimnej prestávke sa v „esíčku“ na Kavečianskej ceste opätovne začínajú stavebné práce v rámci modernizácie a rozšírenia 400-metrového úseku medzi strelnicou na Podhradovej a Vyhliadkovou vežou, ktorý je v havarijnom stave. V utorok dôjde na tomto úseku k zmene organizácie dopravy.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
