Košické KÚPALISKÁ majú rekordnú NÁVŠTEVNOSŤ a reagujú aj na SŤAŽNOSTI
Horúce letné počasie, ktoré od začiatku júla zasiahlo aj metropolu východu, výrazne ovplyvňuje návštevnosť oboch letných kúpalísk. V tejto sezóne ich navštívilo vyše 30 000 návštevníkov, čo je obrovský nárast oproti minulému roku. V internetových diskusiách sa však viacero z nich sťažuje.
„V tomto mesiaci evidujeme na našich kúpaliskách už spolu vyše 21 500 hostí, čo je výrazne viac ako v porovnateľnom období za posledné roky. Spolu s júnom už návštevnosť prekročila vyše 30 000 ľudí. Najvyššiu návštevnosť sme zaregistrovali počas druhého júlového týždňa v dôsledku dlhšie trvajúcich horúčav, ktoré kulminovali v sobotu 13.7. V tento deň sme zaregistrovali aj najvyššiu dennú návštevnosť, keď obe naše kúpaliská navštívilo po vyše 1500 návštevníkov,“ uviedol námestník riaditeľa spoločnosti TEHO Štefan Ferencz.
Veľký nárast Košičanov na kúpaliskách však sprevádzalo množstvo negatívnych reakcií na ich aktuálny stav. V našej ankete zameranej na podelenie sa o zážitky z kúpalísk bola väčšina komentujúcich pohoršená najmä nedostatočnou hygienou niektorých návštevníkov.
Na zvýšený záujem reagovali prevádzkovatelia kúpalísk rôznymi opatreniami už v priebehu týždňa. Tie sa týkali najmä úpravy podmienok chodu technologických zariadení zabezpečujúcich úpravu vody v bazénoch. „Zo skúseností vieme, že dlhotrvajúce vysoké teploty a zvýšený počet návštevníkov sa môžu prejaviť aj na kvalite vody v bazénoch. Hygienický štandard je pre nás prvoradý,“ reagoval na tento problém Ferencz.
Ak návštevník spĺňa podmienky a neporušuje kúpeľný poriadok, nemôžeme mu brániť vo vstupe. Ak sa na našich kúpaliskách nájdu návštevníci, ktorí nechcú dodržiavať kúpeľný poriadok, respektíve čistotu v areáli kúpaliska, správcovia a plavčíci v oboch našich areáloch sú vyškolení na to ako majú v takých prípadoch postupovať. Takéto záležitosti riešime aj s príslušníkmi Mestskej polície, a ak sa návštevníci odmietnu riadiť kúpeľným poriadkom, sú kvôli porušeniu prípadov vykázaní z našich areálov,“ dodal následne.
Ďalším problémom, ktorý vyvolal v jednej z facebookových skupín negatívne emócie bolo čakanie pri vstupe. Jeden z ranných návštevníkov sa podelil o svoju skúsenosť, pričom skritizoval postup pri predávaní lístkov. „Nikdy nechoďte na ranné plávanie po 07:35. Nedokážu totiž predávať lístky a v rade budete povedzme 20 minút,“ opísal danú situáciu a priložil aj fotografiu.
V takýchto prípadoch si záujemcovia môžu nájsť všetky potrebné informácie o prevádzke kúpalísk vrátane cenníka, či aktuálnom počte návštevníkov na www.kupaliskorumanova.sk a www.cervenahviezda.sk. Na týchto stránkach je možné si zakúpiť lístky online, čím sa dá ušetriť 10 percent v porovnaní s kúpou lístka priamo na kúpalisku a zároveň sa tým vyhnúť prípadnému čakaniu v rade.
„Jednalo skôr o výnimočnú situáciu ako o pravidlo, nakoľko ranné plávanie riešia plavci predovšetkým prostredníctvom permanentiek na plávanie. Ranné plávanie bolo pôvodne zavedené ako služba naviac, mimo bežné kúpaliskové služby s tým, že má táto služba aj určité obmedzenia, keďže bazén sprístupňujeme mimo bežné otváracie hodiny. Zo začiatku sme tam pokladňu otvorenú vôbec nemali a vstup bol iba na permanentky,“ poznamenal na margo situácie Štefan Ferencz.
Odporúčané články
V marci sa začne s výstavbou okružnej križovatky Kostolianska cesta – Národná trieda – Podhradová. Košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) už podpísal zmluvu s víťazom verejného obstarávania, ktorým je spoločnosť Eurovia SK.
Modernizácia električkovej trate (MET) na sídlisku Nad jazerom sa už zdarne prehupla do svojej druhej polovice. Momentálne všetko nasvedčuje tomu, že dodržaný bude aj zmluvný termín ukončenia stavebných prác, ktorý je naplánovaný na prelom júla a augusta.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
