Košický vedecký kolektív vyvinul biomateriál podporujúci hojenie kostného tkaniva

Vedecký kolektív z Košíc vyvinul a experimentálne otestoval biomateriál, ktorý podporuje a stimuluje hojenie kostného tkaniva a nevyvoláva negatívnu imunitnú odpoveď organizmu. Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Katarína Gáliková s tým, že nový biomateriál môže pomôcť pacientom s poškodenými kosťami tváre.

Na výskume sa podieľali vedci z Ústavu materiálového výskumu SAV (ÚMV SAV), Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach a spoločnosti Solmea, s. r. o. Gáliková doplnila, že nové biomateriály plánuje vedecký tím pod vedením Andreja Jenču zo spoločnosti Solmea v krátkom čase aplikovať a otestovať v klinických skúškach, ktoré sú nevyhnutné pre využitie v praxi.

Gáliková priblížila, že výskumníci z ÚMV SAV sa zamerali na vývoj implantátov vo forme keramických platničiek a samovoľne tuhnúcich biocementov vo forme pást. „Vyvinuli sme modifikovaný kalcium-fosfátový biocement obsahujúci rozpustnú nanokryštalickú zložku, ktorá zabezpečuje rýchle a významné vylučovanie vápnikových iónov počas tuhnutia. Vďaka tomu náš materiál rýchlo tuhne, vo výslednej podobe je pórovitý a pevnosť v tlaku, ktorú dosahuje, je blízka kostnému tkanivu,“ opísal výsledok výskumu Ľubomír Medvecký z ÚMV SAV, ktorý spolu s Jánom Dankom z UVLF riadi a koordinuje vedecký kolektív. Medvecký doplnil, že efektivitu biocementu úspešne otestovali vložením biocementovej pasty do miesta poškodenia kostného tkaniva po vytrhnutí zubov svine, pričom po vyhojení sa zachovala hrúbka kosti a vytvorilo sa kvalitatívne rovnaké kostné tkanivo. Členka vedeckého tímu Katarína Vdoviaková z UVLF ozrejmila, že keramický implantát významne podporil hojenie kostného tkaniva a zvýšil aktivitu kostných, ako aj iných typov buniek zúčastňujúcich sa na tvorbe novej kosti.

Medvecký poznamenal, že ich keramický implantát sa vyznačuje vhodným zložením, štruktúrou, ako aj špecifickým spôsobom prípravy. „Je netoxický, zdraviu neškodný, nevyvoláva zápalovú reakciu a dá sa pripraviť do požadovaného tvaru. Nespornou výhodou je jeho pozorovaná funkčnosť aj po aplikácii bez nasadenia odobraných a následne kultivovaných kmeňových buniek pacienta,“ uviedol vedec, pričom dodal, že to významne znižuje technickú a finančnú náročnosť vykonaného úkonu v porovnaní s často používanými implantátmi s nasadenými bunkami uprednostňovanými pri podobných typoch tvárových operácií.

Zdroj: (SITA, adz;DSe)