Košických sudcov budú elektronicky sledovať, ako dlho rozhodujú
Ministerstvo spravodlivosti skúša ďalší spôsob, ako vyriešiť problém pomalého rozhodovania všeobecných súdov. Súdne prieťahy sú najväčším a pretrvávajúcim nedostatkom slovenskej justície.
Rezort spravodlivosti začal pilotný projekt, pri ktorom bude na štyroch vybraných okresných súdoch monitorovať dĺžku konaní. Umožní to nový softvérový nástroj, ktorého skúšobnú prevádzku ministerstvo práve zavádza aj na Okresnom súde Košice I.
Zároveň štyrom okresným súdom nastavilo, ako dlho by malo trvať, kým konkrétnu vec rozhodnú. Pri civilnej a obchodnej agende je to v zásade dvadsať mesiacov, pri trestnej dvanásť a pri rodinnoprávnej šesť mesiacov.
Tieto elektronicky sledované časové rámce sú manažérskym nástrojom, ktorý má podľa rezortu slúžiť najmä sudcovi a jeho administratívnym zamestnancom. Pomocou neho by mal totiž získať okamžitý prehľad o tom, ktorý prípad mu práve „horí“ a je potrebné v ňom urobiť procesné úkony, aby ho skončil v primeranom čase.

Upozorní na nečinnosť
„Vytvorili sme pre sudcu a jeho tím nástroj, aby mohol lepšie sledovať danú vec a systém ho upozorňoval, keď dĺžka konania presiahne primeraný čas a vedel prijať opatrenia,“ povedala podľa TASR štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Mária Kolíková (nominantka Most-Híd).
Časové rámce sú pilotným projektom, sudcom preto za prekročenie nastavenej dĺžky súdneho procesu nič nehrozí. Keď sa ale osvedčí, ministerstvo ho chce od budúceho roka zaviesť na všetkých súdoch na Slovensku. V budúcnosti by tak podľa Kolíkovej mohla byť táto metóda prepojená s vyvodením disciplinárnej zodpovednosti voči pomalému sudcovi.
Ministerstvo uviedlo, že Okresný súd Košice I si vybralo na testovanie z geografických dôvodov. „Aby sa zohľadnili regionálne rozdiely medzi jednotlivými súdmi a výsledky pilotovania boli dostatočne reprezentatívne,“ povedala hovorkyňa ministerstva Zuzana Drobová.
Predseda tohto súdu Radoslav Lacko hovorí, že do projektu boli zaradení ako tretí najväčší prvostupňový súd v republike a ako súd v sídle krajského súdu. Doplnil, že príslušné softvérové vybavenie im zaslalo ministerstvo do Košíc pred dvoma týždňami.

Šéf súdu: Odporúčania
„V súčasnosti prebieha postupné zavádzanie tohto softvéru a školenie dotknutých zamestnancov vrátane sudcov,“ povedal Lacko. Súhlasí s rezortom spravodlivosti, že predpokladaným prínosom by malo byť skrátenie jednotlivých časových úsekov súdných konaní.
„Ministerstvo spravodlivosti neurčuje záväzné časové rámce. Ide zatiaľ len o odporúčané časové rámce jednotlivých etáp súdneho konania, v ktorých by mali byť ukončené. Až po vyhodnotení skúšobnej prevádzky analytické centrum ministerstva vyhodnotí prínos tohto projektu,“ dodáva predseda Okresného súdu Košice I.
To, či sa časové rámce na vybraných súdoch dodržiavajú, aj to, či sú nastavené primerane, bude pracovná skupina ministerstva vyhodnocovať každý mesiac.

Najstarší prípad na košických súdoch má 23 rokov
Nekonečné čakanie na verdikt nie je nič neobvyklé ani na košických súdoch.
Vyplýva to zo štatistických prehľadov Ústavného súdu Slovenskej republiky o prípadoch na všeobecných súdoch, v ktorých zistil porušenie práva účastníkov konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Len v priebehu roka 2017 Ústavný súd vydal 21 takýchto nálezov týkajúcich sa konaní na Okresnom súde Košice I. Viac rozhodnutí o porušení práv v dôsledku neprimeraného naťahovania procesu mali už len tri slovenské súdy.
„Ústavný súd považuje stav, v ktorom účastník konania nedisponuje rozhodnutím vo veci samej v dôsledku zbytočných prieťahov, za neprípustný, čo má za následok vytváranie negatívneho obrazu verejnosti o súdnej moci,“ povedala k tomu v januári 2018 predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková.

Dva prípady na Okresnom súde Košice I dokonca spadajú do kategórie extrémnych prieťahov, teda konaní, ktoré začali pred koncom roka 2000 a doteraz neboli právoplatne rozhodnuté. Prvý sa rieši vyše 23 rokov a pridelený ho má v súčasnosti sudkyňa Monika Dubjel. Druhý proces trvá viac ako 18 rokov a momentálne v ňom pojednáva sudkyňa Ildikó Vekrbauerová.
Projekt ministerstva spravodlivosti pre nich znamená, že nielen nové žaloby, ale aj takéto staré civilné veci majú rozhodnúť do dvadsiatich mesiacov. O názor na to požiadal denník KOŠICE:DNES obidve sudkyne. Dubjel včera nastúpila do práce po dovolenke a odpovedať by mala dnes. Vekrbauerová je práceneschopná.
Výnimočne starý nerozhodnutý prípad mal ku koncu roka 2017 aj Okresný súd Košice II. Trvá už 22 rokov a ako posledný v ňom konal sudca Martin Kolesár.
[ad3][/ad3]Čo chcú ešte zmeniť v súdnictve
Aká je prijateľná doba na vyriešenie súdnych prípadov ministerstvo stanovilo na základe metodiky Európskej komisie pre efektívnu justíciu (CEPEJ). Je to medzinárodná organizácia založená Radou Európy, ktorej cieľom je zlepšenie súdnych systémov.
Jej experti vlani urobili veľký audit slovenského súdnictva a potom navrhli viacero opatrení na jeho zefektívnenie. Rezort spravodlivosti ešte za pôsobenia ministerky Lucie Žitňanskej (Most-Híd) vytvoril odborné skupiny, ktoré začali pracovať na napĺňaní jednotlivých odporúčaní CEPEJ. K nim okrem sledovania dĺžky konania na súdoch patrí aj špecializácia sudcov v hlavných agendách a nová súdna mapa Slovenska, teda rozloženie súdov na okresnej a krajskej úrovni.
Ďalším návrhom je zavedenie inštitútu takzvaného hosťujúceho sudcu. Ten má vyriešiť problém nekompletnosti mnohých slovenských súdov, ktorým dočasne vypadnú sudcovia z dôvodu stáží alebo materských dovoleniek. Ministerstvo chce inštitút legislatívne presadiť ešte v tomto volebnom období.
(ROK, TASR)
Odporúčané články
Prezident Peter Pellegrini nepodpíše zákon, ktorým sa transformuje Úrad na ochranu oznamovateľov na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti ani po prelomení jeho veta parlamentom. Ako uviedol v zverejnenom videu, dôvody, ktoré uviedol pri vetovaní zákona trvajú aj naďalej. Zákon však v prípade prelomenia veta hlavy štátu platí aj bez jej podpisu.
Rozsvietením vianočného stromčeka na Hlavnej ulici pri Immaculate a otvorením trhov sa začala v Košiciach šíriť sviatočná atmosféra. Pýtali sme sa preto Košičanov, aký rozpočet majú pripravený na kúpu vianočných darčekov.
Európsky parlament a členské štáty Európskej únie sa v stredu dohodli na zákaze dovozu všetkého ruského zemného plynu do EÚ najneskôr do jesene 2027. Dohoda predstavuje kompromis medzi členskými štátmi a Parlamentom, ktorý požadoval skoršie zavedenie zákazu.