Krajniak zvyšuje pomoc s dĺžkou krízy, podľa Richtera to malo byť skôr
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) vysvetlil, že pomoc na prekonanie krízy sa má zvyšovať podľa toho, ako dlho trvá kríza. Keďže na začiatku koronakrízy potrebovali firmy preklenúť len určité obdobie, pomoc bola menšia, teraz však už rezort práce prichádza z treťou, bohatšou verziou projektu Prvá pomoc, pretože kríza trvá už takmer rok. Jeho predchodca, súčasný poslanec Národnej rady (NR) SR Ján Richter (Smer-SD), však kritizuje, že vláda avizovala, že na pomoc v čase krízy minie jednu miliardu eur mesačne, a keby bola pomoc vyššia už od začiatku, mohlo to zredukovať počet ľudí, ktorí sa stali nezamestnanými. Svoje názory si vymenili v nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike.
[ad][/ad]Na porovnanie Krajniak uviedol, že v čase hospodárskej krízy z roku 2008 za prvý rok krízy stúpla na Slovensku nezamestnanosť o päť percent, kým pri súčasnej koronakríze stúpla ročná miera len o 2,5 %. Vyzdvihol tiež, že vláda v tom čase minula na pomoc omnoho menej, ako to robí tá súčasná.Richter si však myslí, že tieto dve krízy sa porovnávať nedajú, v roku 2008 totiž išlo o ekonomickú krízu, kým táto súčasná vyplýva z toho, že štát sám nariadil zatvorenie prevádzok, preto je podľa neho logické, že škody musí sanovať. Pomoc je však podľa neho nastavená už od začiatku zle a pomáha sa málo. “Možno sa mohlo ešte viac pracovných miest udržať, keby sa bolo bývalo viac pomáhalo,” vyjadril sa exminister práce. Najväčším problémom tejto vlády je podľa neho fakt, že prespali leto, počas ktorého sa mohli pripraviť na horšie časy.
Krajniak sa ohradil, že jeho rezort leto neprespal. V tom čase totiž spúšťal projekty, ktoré vytvorili 30.000 nových pracovných miest. Richter však dodal, že z toho zhruba 23.000 pracovných miest bolo vytvorených vďaka projektom, ktoré fungovali už aj za jeho čias. Na margo toho Krajniak podotkol, že ak niečo funguje, bude to podporovať aj naďalej.
[ad2][/ad2]Diskutéri sa v relácii dotkli aj témy home office. Tento týždeň totiž zákonodarcovia odobrili novelu Zákonníka práce, v ktorej sa nachádza stať aj o tom, že zamestnanec má právo na odpojenie i počas práce z domu. Ako vysvetlil Krajniak, nikto nebude môcť byť trestaný za to, že ak ho nadriadený kontaktuje mimo pracovnej doby, odmietne vyhovieť jeho požiadavke s tým, že už je po pracovnej dobe. Richter dodal, že túto stať v novele považuje za prínosnú.
Exministrovi sa však nepáči časť novely o zmenách reprezentatívnosti zástupcov zamestnancov v tripartite, podľa neho je to Krajniakov “trest” pre Konfederáciu odborových zväzov (KOZ) SR za to, že vyjadrili verejne iný názor, ako má minister. Krajniak to však vysvetlil tak, že sa rád stretne aj s inými zástupcami zamestnancov, ktorí tiež chcú v tripartite vyjadriť názor a konanie KOZ nazval “šaškárňou”, pretože v čase, keď sa rokovania o rôznych témach medzi odborármi a ministerstvom realizovali, KOZ verejne vyhlasovala, že sociálny dialóg nefunguje.
Na margo avizovaných kontrol, či firmy umožňujú zamestnancom, ktorých charakter práce to dovoľuje, pracovať z domu, Krajniak podotkol, že v žiadnom prípade nepôjde o hon na podnikateľov a o ich šikanovanie. Budú sa preverovať len podnety a ak pôjde len o nedorozumenie, inšpektori to budú riešiť dohovorom. Richter však dodal, že si nevie predstaviť, čo budú inšpektori počas previerky kontrolovať, môžu totiž prezrieť akurát tak pracovné zmluvy a v nich hľadať, kto môže a kto nemôže vykonávať prácu z domu.
(TASR)
[ad2][/ad2]
Odporúčané články
Okrúhle číslo pol milióna vybavených cestujúcich sa na letisku Košice v roku 2023 podarilo dosiahnuť koncom septembra. Vlani to bolo 25. augusta a v tomto roku sa to podarilo ešte o niečo skôr, už 14. augusta. Košické letisko tak potvrdzuje kontinuálny trend výrazného nárastu dopytu po leteckej preprave. Za prvých sedem mesiacov roka vybavilo o 13 % cestujúcich viac ako za rovnaké obdobie minulého roka. Júl 2025 bol najsilnejším mesiacom v histórii letiska s vyše 132-tisíc vybavenými cestujúcimi.
Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) rastie počet neodborne vyučovaných hodín fyziky a informatiky, pričom v rámci Slovenska sú problémy aj s technickou, etickou výchovou a občianskou náukou. IVP uvádza, že pri každom z týchto predmetov viac ako 30 percent hodín odučí nekvalifikovaný učiteľ. Zaujímalo nás, ako sú na tom s počtom kvalifikovaných učiteľov základné a stredné školy v Košiciach. Otázky sme adresovali učiteľom ZŠ a SŠ, Magistrátu mesta Košice aj Košickému samosprávnemu kraju.
Európsky parlament a členské štáty Európskej únie sa v stredu dohodli na zákaze dovozu všetkého ruského zemného plynu do EÚ najneskôr do jesene 2027. Dohoda predstavuje kompromis medzi členskými štátmi a Parlamentom, ktorý požadoval skoršie zavedenie zákazu.