Kresťania aj v pondelok slávia zmŕtvychvstanie Ježiša Krista

V kresťanských kostoloch sa aj na Veľkonočný pondelok za bežných okolností konajú bohoslužby na oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tento rok sa sväté omše počas veľkonočného obdobia slávia bez účasti veriacich, dôvodom sú opatrenia na zabránenie šírenia nového koronavírusu.

Tento deň sa zvykne nazývať i „Pondelkom baránka“, na pamiatku toho, čo sa udialo v prvý deň po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa,“ povedal im.

„Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Ale choďte a povedzte to učeníkom“, dodal.

Symbolika a zvyky

Posledný deň veľkonočných sviatkov je na Slovensku i v okolitých krajinách známy šibačkou, oblievaním dievčat a žien vodou, rozdávaním maľovaných či čokoládových vajíčok alebo zajačikov. Sú to však ľudové zvyky, nie cirkevné. Ale je tu symbolika – Veľká noc spojená s obmývaním vodou – sviatok krstu.

V gréckokatolíckej cirkvi je Svetlý pondelok prikázaným sviatkom. Konajú sa sväté liturgie, myrovanie či sprievod okolo chrámu.

Po Veľkej noci nasleduje v katolíckej cirkvi osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá sa končí Nedeľou Božieho milosrdenstva – je to prvá nedeľa po Veľkej noci.

Veľkonočná slávnosť 

Veľkonočné obdobie – obdobie veľkonočnej slávnosti – trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce). 

Aj v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania je 2. slávnosť veľkonočná (Veľkonočný pondelok) dňom radosti z Pánovho vzkriesenia. Po Veľkej noci je ešte päť nedieľ, ktoré patria do veľkonočného obdobia cirkevného roka. 

(TASR)