Martin Klus si vie predstaviť otvorenie hraníc s Českom a Rakúskom cez leto
Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus (SaS) si vie predstaviť, že počas leta by sa mohli otvoriť hranice s Českom a Rakúskom.
Povedal to v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O päť minút 12. Tieto krajiny podľa jeho slov javia „najväčšiu vôľu“ a rovnako od otvorenosti týchto hraníc je závislých najviac občanov. Hovorí o „mini Schengene“.
„Očakávam, že s Českom budeme na konci rozhovorov o tom, ako to urobiť, počas najbližších dní, v najhoršom prípade týždňov. S Rakúskom, predpokladám, to bude deň po dni nasledovať. Čiže, ak by všetko išlo dobre, myslím, že už v júni prinesieme dobré správy,“ komentoval. Pri otváraní hraníc potrebuje rezort diplomacie súčinnosť aj s rezortmi vnútra a dopravy.
[ad][/ad]Obnovenie leteckej prevádzky
Dôležité podľa Klusa budú dáta o novonakazených či vyliečených na ochorenie COVID-19. Riešia aj otázku otvorenia hraníc s Maďarskom. Tvrdí, že na Slovensko intenzívne tlačia krajiny ako Chorvátsko, Bulharsko, Grécko. Tie poukazujú na obnovenie leteckej prevádzky či vytvorenie koridorov.
Podpredseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti Peter Kmec (Smer-SD) si myslí, že predpokladom na otváranie hraníc sú inteligentné riešenia. „Nepredpokladám, že na európskej úrovni dôjde v tomto roku k úplnému otvoreniu hraníc, ale viem si to predstaviť na úrovni takých mini Schengenov, kde si môžeme testovať pohyby osôb“ komentoval.
[article slug=”priemer-stvrta-faza-uvonovania-ekonomiky-mohla-byt-20-maja”][/article]Inteligentná karanténa
Predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí) sa s nimi zhodol v tom, že pomôcť situácii môžu inteligentné riešenia, najmä inteligentná karanténa. Podľa Klusa je práve tá otázkou niekoľkých dní. Valášek s Klusom sa zhodli v tom, že na riešenie takejto situácie je potrebná legislatívna úprava zákona. Kmec si to nemyslí.
Klus v tejto súvislosti tiež povedal, že v rámci repatriácií zaregistrovali na rezorte viac ako 10-tisíc žiadostí. Podľa jeho slov čaká ne ešte približne 1300 Slovákov. Pri repatriáciách fungoval najmä princíp reciprocity, keďže Slovensko pomohlo viac ako 400 občanom iných krajín k návratu do ich vlasti.
Podľa Valáška postupovali obe vlády v novej situácii najlepšie ako vedeli. Tvrdí, že čím viac sa o ochorení COVID-19 vie, tým múdrejšie a citlivejšie vedia zareagovať. Diskutujúci sa zhodli, že vnímajú opatrenia okolo karantény ako nepríjemné, no boli nevyhnutné.
Mienia, že koronakríza bude mať silný ekonomický dosah, aký nebol od čias po druhej svetovej vojne. Pomôcť má práve Európska únia (EÚ), z ktorej pôjde 4,1 miliardy eur na pomoc pre Slovensko. Kmec si však myslí, že pri rozdeľovaní peňazí “sme na chvoste”. Pomoc, ktorá má byť kľúčová, sa mu zdá pomalá.
Valášek doplnil, že v rámci situácie okolo nového koronavírusu je rád, že v rámci EÚ napokon zvíťazil duch solidarity.
(TASR)
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Vláda v stredu schválila návrh zákona, ktorého hlavným cieľom je zosúladiť slovenskú legislatívu s európskou smernicou o transparentnosti odmeňovania a posilniť tak zásadu rovnakého odmeňovania žien a mužov za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Nový zákon má transponovať do právneho poriadku Európsku smernicu (EÚ) 2023/970 z 10. mája 2023, ktorej transpozičná lehota uplynie do 7. júna 2026.
Košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) podpísal v uplynulých dňoch zmluvy s dvoma zhotoviteľmi, ktorí uspeli vo verejnom obstarávaní v rámci revitalizácie verejného priestranstva na uliciach Bašťovanského a Clementisova na sídlisku Dargovských hrdinov.
Kybernetický útok na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky patrí podľa Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI) k najvážnejším varovaniam pre štát za posledné roky. Incident spôsobil nasadenie štátnych kybernetických špecialistov z jednotiek CSIRT v rámci Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a z Národného bezpečnostného úradu (SK-CERT).